Známa mediálna osobnosť sa opäť zamýšľa nad tým, v akom stave sa nachádza Slovensko a či má ešte význam snažiť sa o zmenu zvnútra. Bývalý televízny moderátor Pavel Bruchala, ktorý je dlhodobo známy ostrou kritikou politických pomerov, otvoril v podcaste Dírerov filter tému svojich možných politických ambícií.
Niekdajší kolega dnešnej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej priznal, že hoci sa doteraz na politiku pozeral najmä z pozície komentátora, čoraz častejšie uvažuje o aktívnom vstupe do verejného života. Zároveň však hovorí aj o pochybnostiach, ktoré ho od tohto kroku odrádzajú.
Už pred časom naznačil, že mu vývoj v krajine nie je ľahostajný a že zvažuje, či by nemal priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom než len slovami. Myšlienka vstupu do politiky ho stále neopustila, no čím viac sleduje dianie v parlamente, tým viac sa v ňom mieša chuť niečo zmeniť s pocitom bezmocnosti. Sám si kladie otázku, či má vôbec zmysel vstupovať do prostredia, kde úroveň diskusie aj správania často klesá na minimum.
Podľa Bruchalu však problém neleží iba na strane politických elít. Veľkú časť zodpovednosti pripisuje aj celej spoločnosti, ktorá podľa neho dlhodobo toleruje nevhodné správanie a nízke štandardy. Naznačuje, že ak sa do rozhodujúcich pozícií opakovane dostávajú ľudia, ktorých správanie je pre mnohých neprijateľné, vypovedá to aj o nastavení voličov. Kriticky poukazuje na to, že verejnosť si na mnohé excesy zvykla a namiesto aktívneho odporu ich často prechádza mlčaním.
Vstúpi do politiky?
Ďalšou silnou brzdou v jeho úvahách je osobná rovina. Uvedomuje si, že vstup do politiky by znamenal výrazný zásah do súkromia, ktoré si po odchode z televízie konečne začal viac užívať. Zároveň zvažuje, či by obeta času, energie a zdravia mala zmysel, ak samotná spoločnosť nie je pripravená na skutočnú zmenu. V tejto súvislosti pomenoval aj pocit rezignácie, ktorý podľa neho na Slovensku prevláda.
„A druhá vec je proste tá, že obetujem svoju energiu, svoje zdravie, svoje všetko pre túto spoločnosť a kladiem si otázku, že či táto spoločnosť, ako Slovensko, chce vôbec zmenu. Pretože toto mňa najviac desí na tomto Slovensku, že ten marazmus, ktorý tu je, je zo strany politikov, dane, odvodový systém, všetko sa rúca, nič tu nefunguje a tá Slovač proste čaká, nič nerobí a hovorím si, veď vždy tu bolo ťažko. My sme stále v štádiu, že všetko je tu na p*d a my sme s tým spokojní.“
Bruchala zároveň nechápe, prečo sa nespokojnosť ľudí tak zriedkavo pretaví do trvalejšieho tlaku na zmenu. Vidí za tým ľahostajnosť, ale aj povrchný záujem o verejné dianie. Podľa neho sa mnohí radi vyjadrujú k politike či spoločenským problémom, no keď príde na konkrétne činy, nadšenie rýchlo vyprchá a všetko sa vráti do starých koľají.
