Vedci z Malajzie prišli s prekvapivým zistením, ktoré by mohlo výrazne ovplyvniť vyšetrovanie závažných trestných činov. Objektom ich výskumu sa stal hmyz, ktorý je bežne považovaný za nepríjemného parazita v domácnostiach. Obyčajné ploštice by sa v budúcnosti mohli stať nečakaným pomocníkom polície pri identifikácii páchateľov, upozornila agentúra AFP.
Výskumný tím z Univerzity vied v Penangu na severozápade Malajzie zistil, že tropické ploštice druhu Cimex hemipterus dokážu v tele uchovať ľudskú DNA až 45 dní po nasatí krvi. Tento hmyz, ktorý sa ukrýva najmä v matracoch a posteľnej bielizni a spôsobuje silne svrbivé uhryznutia, by tak mohol poslúžiť ako dôkaz o prítomnosti konkrétnych osôb na mieste činu, uvádza portál dromedár.sk.
V laboratórnych podmienkach vedci pozorujú správanie ploštíc pri kŕmení. Jedna z výskumníčok si pri experimentoch necháva hmyz nasať krv z predlaktia, aby bolo možné sledovať, ako dlho zostáva genetický materiál zachovaný. Entomológ Abdul Hafiz Ab Majid vysvetľuje, že z takéhoto malého množstva krvi by v budúcnosti mohli vyšetrovatelia dokázať vytvoriť genetický profil podozrivej osoby. Dodáva, že hoci sa ploštice v miestnom jazyku označujú ako nepriateľ v prikrývke, v oblasti kriminalistiky by mohli zohrať úlohu tichých pomocníkov pri odhaľovaní trestných činov.
Hafiz sa výskumu venuje spolu s odborníčkou Lim Liovou už takmer päť rokov. Ploštice chovajú v jednoduchých nádobách uložených pod laboratórnym stolom, pričom každá je obalená čiernym plastom, aby sa čo najviac priblížili ich prirodzenému prostrediu. V miestnosti je stabilná teplota medzi 23 a 24 stupňami Celzia. Pri jednom kŕmení dokáže ploštica nasať približne 1,5 až 5,3 mikrolitra krvi, čo predstavuje menej než jednu kvapku. Aj toto zanedbateľné množstvo však postačuje na extrakciu DNA, z ktorej je možné určiť základné vonkajšie znaky človeka vrátane pohlavia. Podľa vedcov je možné z genetických markerov zistiť aj farbu očí, vlasov a pokožky, a to až do 45 dní po nasatí krvi.
Výhodou ploštíc oproti inému hmyzu je podľa Hafiza najmä to, že nelietajú. Po nasatí krvi sa pohybujú len v obmedzenom priestore približne do šiestich metrov, čo z nich robí spoľahlivejší zdroj forenzných dôkazov. Odborník vysvetľuje, že práve táto vlastnosť ich odlišuje napríklad od komárov, ktoré môžu z miesta činu odletieť a tým stratiť vyšetrovaciu hodnotu.
Vedkyňa Lim Liová priznala, že sa počas výskumu sama stala dobrovoľnou súčasťou experimentov. Umožňuje plošticiam nasávať vlastnú krv, aby mohla sledovať, ako rýchlo dochádza k rozkladu ľudskej DNA. Uvádza, že okrem nepríjemného svrbenia jej nehrozí žiadne zdravotné riziko, keďže ploštice neprenášajú infekčné ochorenia a ich uhryznutie nie je zdrojom nákazy.
Aj keď si vedci dokážu predstaviť budúcnosť, v ktorej by ploštice pomáhali pri odhaľovaní páchateľov, zdôrazňujú, že nejde o univerzálne riešenie všetkých prípadov. Hafiz upozorňuje, že tento spôsob je použiteľný len vtedy, ak sa ploštice nájdu priamo na mieste činu a vyšetrovateľom zostáva maximálne 45 dní na to, aby z nich získali relevantné dôkazy.
