Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom, oznámená po 25 rokoch vyjednávania, je v protekcionistickom svete posledných rokov skôr výnimkou. Zároveň je vidinou hospodárskej príležitosti a možno dokonca aj (geo)politickou nevyhnutnosťou.
Dohoda ponúka bezcolný prístup na spoločný trh s 780 miliónmi ľudí. Zároveň otvára hlboké priepasti medzi európskymi priemyselnými exportérmi a poľnohospodárskymi sektormi. Tie teraz tlačia na svoje národné vlády, ktoré následne zvádzajú politické zápasy na celoeurópskej úrovni.
Priemyselné štáty už počítajú ziski z nového trhu
Nemecko a Španielsko dohodu podporujú a vidia veľké prínosy pre automobilky, strojársky sektor a chemický priemysel, keďže clo na väčšinu exportov krajín EÚ bude postupne zrušené v priebehu najbližších rokov. Španielski a nemeckí výrobcovia tvrdia, že Mercosur by mohol oživiť exportnú konkurencieschopnosť v čase rastúcej konkurencie zo strany Číny.
Pre tieto krajiny nejde v tejto dohode len o peniaze. Vnímajú ju ako strategickú nevyhnutnosť. Keďže sa USA uzatvárajú pred svetom a Čína sa stáva nepredvídateľným rivalom, získanie opory v latinskoamerických ekonomikách bohatých na zdroje sa považuje za kľúčovú stratégiu diverzifikácie, uviedol Euronews.
Taliansko bude kľúčovým aktérom. Napriek tomu, že vyjadrilo obavy z poľnohospodárskej konkurencie, taliansky automobilový sektor, strojársky, módny priemysel a export exkluzívnych regionálnych potravín stavajú krajinu do pozície, z ktorej môže výrazne profitovať. Talianski ministri prezentovali dohodu ako súčasť širšej stratégie diverzifikácie exportu v hodnote 700 miliárd eur, smerujúcej k zníženiu závislosti od Číny.
Analytici očakávajú, že Portugalsko bude výrazne profitovať zo zvýšeného vývozu potravinárskych produktov. Olivový olej predstavuje najväčšiu portugalskú exportnú kategóriu do Mercosuru, v hodnote 445 miliónov eur ročne. Brazília absorbuje takmer všetok (99%) vývoz portugalského olivového oleja do regiónu.
Severské krajiny (Švédsko, Dánsko, Fínsko) spolu s Chorvátskom, Estónskom, Lotyšskom, Luxemburskom a Českou republikou ešte v septembri 2024 vyzvali Európsku komisiu na úspešné dokončenie rokovaní. Tieto krajiny vidia prínosy pre svoj vývoz strojárskych zariadení, farmaceutických výrobkov a chemikálií. Dohodu považujú za strategicky dôležitú pre diverzifikáciu dodávateľských reťazcov.
Obchodnú dohodu nepodporujú krajiny so silným poľnohospodárskym sektorom
Naopak, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Rakúsko a belgický región Valónsko dohodu rázne odmietajú, pričom poukazujú na poľnohospodárske hrozby a environmentálne riziká. Francúzski farmári protestujú proti zvýšenému dovozu hovädzieho a hydiny z krajín Mercosuru, ako sú Brazília a Argentína. Prezident Macron požaduje tzv. „zrkadlové klauzuly“, aby dovoz z Južnej Ameriky spĺňal európske environmentálne štandardy, vrátane súladu s Parížskou dohodou. Poľský premiér Donald Tusk sa pridal k Francúzsku a varuje, že dohoda podkopáva potravinovú suverenitu a živobytie európskych farmárov. Rovnaké výčitky majú aj írske a belgické farmárske združenia.
Írski chovatelia hovädzieho dobytka a francúzski chovatelia hydiny tvrdia, že nemôžu konkurovať brazílskym gigantom, ktorí fungujú s úplne odlišnom ekonomickom prostredí. Najdôležitejšie je, že fungujú podľa iných regulačných pravidiel, upozorňujú odbory združujúce európskych farmárov. Európski farmári sú viazaní najprísnejšími štandardmi na svete v oblasti dobrobytu zvierat a životného prostredia. Zatiaľ čo ich juhoamerickí partneri pri produkcii stále používajú pesticídy a antibiotiká zakázané v EÚ. Obavy sa sústreďujú na to, že lacný dovoz stlačí ceny nadol a zlikviduje menšie európske hospodárstva.
Aby upokojiť farmárov, Európska komisia navrhla ochranné mechanizmy. Jedným z nich je fond vo výške 6,3 miliardy eur by podporil európskych farmárov v prípade, že sa prejavia narušujúce účinky na trh. Komisia tvrdí, že ide o bezprecedentné ochrany v rámci dohôd o voľnom obchode.
Na zablokovanie dohody by museli aspoň štyri členské štáty EÚ, ktoré spolu predstavujú najmenej 35 % populácie Únie, vytvoriť blokujúcu menšinu. Francúzsko a Poľsko spolu s Rakúskom, Írskom a Holandskom vyjadrili odpor, no ich spoločná populácia nemusí dosiahnuť 35-percentný prah bez účasti Talianska.
Pozícia Slovenska je jasná
Slovenská vláda pod vedením premiéra Roberta Fica patrí medzi krajiny EÚ, ktoré dohodu podporujú. Analytici očakávajú, že Slovensko z nej výrazne získa najmä vďaka svojmu dominantnému automobilovému sektoru. Keďže Slovensko čelí oslabeniu exportu z dôvodu ciel prezidenta Trumpa (Slovensko vyvážalo do USA až 11 % svojej produkcie vozidiel), diverzifikácia exportných trhov prostredníctvom dohôd, akou je Mercosur, nadobúda strategický význam.
Počas historickej návštevy Brazílie v decembri 2024 (prvej návštevy slovenského premiéra od vzniku samostatnosti), premiér Fico výslovne uviedol, že závery rokovaní medzi EÚ a Mercosurom mali podporu Slovenska a označil dohodu za viac než len hospodársku obchodnú zmluvu. Vyjadril sa, že ide o symbol spojenia dvoch dôležitých globálnych regiónov s dôrazom na multilateralizmus v obchode a ochranu životného prostredia.
Ministerstvo hospodárstva SR uviedlo, že dohoda pomôže vytvoriť približne 5 000 pracovných miest na Slovensku s potenciálom ďalšieho rastu a že krajina bude ekonomicky profitovať z postupného odstraňovania ciel.
Geopolitická perspektíva
Z geopolitického hľadiska, v čase hrozieb amerických ciel a rastúceho vplyvu Číny v Latinskej Amerike, považujú lídri EÚ Mercosur za kľúčový pre ekonomickú bezpečnosť a vplyv. Dohoda sľubuje diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a udržanie relevancie Európy v globálnom obchode. Napriek tomu protesty zdola poukazujú na hlboké obavy o udržateľnosť, regulačné štandardy a férovosť v rámci jednotného trhu EÚ.
Dohoda s krajinami Mercosur núti Európu konfrontovať vlastné priority: ako zosúladiť priemyselné ambície s ochranou poľnohospodárstva a ako získavať prístup na globálne trhy bez obetovania environmentálnych a sociálnych štandardov. Konečný výsledok, očakávaný koncom roku 2025, ovplyvní nielen vzťahy medzi Európou a Latinskou Amerikou. Taktiež, môže mať vplyv na samotný ekonomický model Európy v ére geopolitických a ekonomických rošád a v ére naliehavosti globálne reagovať na to, čo nám prináša klimatická zmena.
