fbpx

Časť absolventov vysokých škôl nenachádza uplatnenie vo svojom odbore. Štát prichádza o nemalé peniaze

Na snímke výrobná hala automobilky Kia Slovakia v obci Teplička nad Váhom (okres Žilina), budova Univerzity Komenského v Bratislave. Ilustračné foto. Zdroj: TASR/ Jaroslav Novák, Daniel Stehlík

Najväčší pracovný portál ponúka aktuálne viac než 20-tisícov pracovných príležitostí. Do zamestnania, kde postačuje stredné vzdelanie, sa v poslednom období hlási viac ľudí, ktorí majú ukončenú vysokú školu.

Vysokoškoláci majú problém sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Prieskum agentúry Eurostat zverejnil výsledky, podľa ktorých takmer 25 percent absolventov vysokej školy smeruje na pracovné pozície, kde postačuje stredná škola.

Mnoho ľudí s vysokoškolským vzdelaním nájde uplatnenie v poľnohospodárstve, výrobe či gastrosektore, píše STVR. Okolité krajiny s vyšším počtom absolventov na podobných pozíciách zamestnáva už len Rakúsko.

„Základný dôvod je to, že neregulujeme, akú vysokú školu má človek ísť študovať. Desiatky ľudí vyštudujú nejakú vysokú školu a zisťujú, že nemajú uplatnenie. Môže ísť o povolania, ako je sociálna práca alebo archeológia,“ myslí si generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Medzi takmer štvrtinou vysokoškolákov, ktorým sa nedarí zužitkovať nadobudnuté vedomosti patrí napríklad aj Miroslav. Na vysokej škole študoval zubnú techniku skoro šesť rokov. Profesia ho od začiatku bavila, ale napokon sa zamestnal v rodinnom salóne ako barbier.

„Venoval som sa tomu, aj som pracoval asi rok po ukončení školy ako zubný technik, ale je dobré poznať ľudí. Čo som akože mal niekoho v okolí, ale nebolo to také, že by mi vedeli nejak poskytnúť buď prácu, alebo niečo. Nebolo nejaké veľké uplatnenie.“ hovorí absolvent zdravotníckej vysokej školy Miroslav.

„Keby sa ma teraz niekto, kto sa rozhoduje, či ísť, alebo neísť na vysokú školu, opýta alebo je nejaká debata, tak im poviem, že pokiaľ máš niečo, čo vieš, že sa ti rozbieha a je možnosť, že ťa to bude živiť, tak nie je to až taká nutnosť,“ skonštatoval Miroslav.

Analýzy najväčšieho portálu poskytujúceho pracovné ponuky – Profesia.sk – sa prikláňajú k uvedeným štatistickým zisteniam, pretože absolventi univerzít často reagujú na zamestnania, kde sa nevyžaduje vzdelanie na vysokých školách.

„Tento rok najčastejšie reagujú na ponuky práce pre administratívnych pracovníkov, asistentov, predavačiek a recepčných. Školy produkujú viac, ako by trh práce potreboval,“ skonštatovala hovorkyňa portálu Profesia.sk Ľubica Melcerová.

„Ministerstvo školstva vyvíja úsilie a aktivity, ktorých účelom je minimalizovať vznik daných skutočností. Vysoké školy poskytujú študentom poradenstvo, ktoré im pomôže lepšie sa orientovať na pracovnom trhu a nájsť si prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu,“ píše sa v stanovisku Ministerstva školstva.

„Keď štát platí školstvo, mal by si objednať toľko vysokoškolákov, koľko potrebuje z daného segmentu,“ myslí si Lasz. Andrej Lasz dodáva, že štát zbytočne vynakladá investície do študentov, ktorí nakoniec nevykonávajú to, čo vyštudovali. Krajina tak prichádza o nemalé peniaze.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie