Slovenský priemysel v decembri 2025 zaznamenal najväčší medziročný pokles za takmer tri roky, keď sa jeho produkcia znížila o 8,5 %. Výkonnosť priemyslu bola nižšia až v 10 z 12 mesiacov, čo potvrdzuje, že útlm nebol krátkodobý, ale súčasťou dlhšie trvajúceho oslabenia ekonomiky.
Celkový obraz hospodárstva tak podčiarkuje, že slovenská ekonomika je stále zraniteľná voči vonkajším šokom, najmä energetickým a investičným výkyvom. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Priemysel v decembri zaznamenal výrazný pokles
Podľa Štatistického úradu SR sa medzimesačne priemyselná produkcia znížila o 4,9 %. Z 15 sledovaných odvetví sa v decembri prepad výkonu týkal 11 sektorov, vrátane kľúčových oblastí, ako je výroba kovov, strojov či gumárenský priemysel. Najväčší negatívny vplyv mala energetika, kde dodávka elektriny a plynu poklesla takmer o 26 %.
Medziročne vyšší výkon vykázali len štyri odvetvia, avšak ich vplyv na celkovú priemyselnú produkciu bol zanedbateľný.
Celoročný útlm a systémové problémy
Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že rok 2025 uzavrel slovenský priemysel s celoročným poklesom 3,1 %, čo predstavuje návrat do negatívneho teritória po dvoch rokoch rastu. Útlm sa podľa neho neviaže na jeden izolovaný faktor, ale ide o široko rozložený problém naprieč energetikou, kovovýrobou, strojárstvom a automobilovým sektorom.
Slabý výkon automobilového priemyslu v decembri už nedokázal kompenzovať straty v iných odvetviach, čo ukazuje, že ani tradiční „motory“ ekonomiky nie sú imúnne voči spomaleniu zahraničného dopytu.
Riziká a výhľad na rok 2026
Medzimesačný pokles produkcie takmer o 5 % po sezónnom očistení naznačuje, že oslabenie priemyslu pokračuje aj na prelome rokov. Hlavnými rizikami zostáva slabý zahraničný dopyt, vysoké náklady na energie a neistota v investičných rozhodnutiach firiem.

Boháček zdôrazňuje, že priemysel už dnes neplní úlohu stabilizátora ekonomiky, ale skôr brzdy jej rastu. Bez výrazného impulzu zo zahraničia alebo vnútorných investícií bude slovenská ekonomika v roku 2026 naďalej zraniteľná, pričom oživenie priemyslu bude kľúčové pre udržanie zamestnanosti a verejných financií.
Nehnuteľnosti ako hlavný zdroj rastu bohatstva
Na Slovensku dlhodobo platí, že majetkovú štruktúru domácností ovládajú nehnuteľnosti. Rast cien bytov a domov v kombinácii so splácaním hypoték spôsobil, že mediánový majetok domácností medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástol až o 29 percent.
„Majetku i vývoju jeho hodnoty v čase dominujú na Slovensku nehnuteľnosti. A tak keď mediánový objem majetku medzi rokmi 2021 až 2023 narástol až o 29 percent, hlavným ťahúňom tohto rastu boli ceny našich domov a bytov, ako aj splácanie na nich nadviazaných hypoték. Takéto vyššie bohatstvo však automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť,” komentuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.
Inflácia odkryla rozdiely medzi domácnosťami
Po zohľadnení inflácie sa ukazuje, že rast majetku nebol rovnomerný. Najviac si polepšili domácnosti, ktoré splácajú hypotéky. Naopak, vlastníci nehnuteľností bez úveru zaznamenali mierny reálny pokles čistého majetku približne o jedno percento.
Najhoršie na tom boli ľudia bez vlastného bývania. Ich čistý majetok v reálnom vyjadrení klesol až o 30 percent, nominálne o 13 percent. „Spôsobil to zrejme najmä spomínaný inflačný šok rokov 2022 – 23, ktorý ich donútil siahnuť aj na úspory, aby si udržali dovtedajšiu reálnu úroveň spotreby,” vysvetľuje Štefanides.
Menej domácností žije od výplaty k výplate
Pozitívnym trendom je pokles počtu domácností, ktoré fungujú s minimálnou finančnou rezervou. Kým v roku 2014 žilo „od výplaty k výplate“ takmer 38 percent domácností, v roku 2023 ich bolo približne 26 percent.
Ide o domácnosti, ktorých likvidný finančný majetok, napríklad hotovosť či bežné vklady, nedosahuje ani polovicu ich mesačného príjmu. „Neznamená to, že všetky tieto domácnosti sú chudobné – často majú síce majetok vo forme bytu či domu, no ak sa im pokazí práčka, majú problém,” dodáva Štefanides. Najzraniteľnejšími skupinami zostávajú mladšie domácnosti a ľudia s nižším vzdelaním.


