Slovenská ekonomika prechádza postupnou stabilizáciou cien. Zatiaľ čo inflácia výrobcov začína klesať, čo by mohlo časom priniesť úľavu aj pre domácnosti, spotrebiteľské očakávania v eurozóne naznačujú, že obavy z rastu cien stále pretrvávajú. Do obrazu pridáva ďalší rozmer aj fakt, že Slováci a Česi aj napriek znižujúcim sa cenovým tlakom naďalej vyhadzujú značné množstvo potravín – a tým prichádzajú o desiatky eur mesačne.
Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčeka sa v slovenskom priemysle prejavuje trend postupného ústupu inflačných tlakov. Ako uviedol, po období neistoty spôsobenej obchodnými vojnami sa výrobná inflácia dostáva pod kontrolu. Tento vývoj podľa neho prinesie zníženie cien pre domácnosti, najmä v oblasti potravín a bývania – dvoch najdôležitejších položiek v rodinných rozpočtoch.
„Priemysel sa po vyššej cenovej volatilite stabilizoval – výrazné poklesy cien sú za nami, no rast sa udržiava v miernych číslach,“ vysvetlil Boháček. Najväčší vplyv na cenotvorbu majú v súčasnosti automobilky, potravinárske závody a exportne orientovaní výrobcovia, ktorých ovplyvňuje colná politika USA.
Z makroekonomického pohľadu je podľa analytika mierny rast cien dokonca žiaduci. Naznačuje totiž, že výrobné náklady sú stabilné a zisky podnikov rastú bez potreby ďalšieho zdražovania pre koncového spotrebiteľa.
Dáta Štatistického úradu potvrdzujú stagnáciu
Štatistický úrad SR v septembri zaznamenal, že ceny priemyselných výrobcov pre domáci trh boli rovnaké ako pred rokom 2024. Za prvých deväť mesiacov tohto roka sa zvýšili iba o 0,5 %, pričom v medzimesačnom porovnaní klesli o 0,3 %. Tento vývoj podľa ekonómov naznačuje, že slovenské hospodárstvo smeruje k obdobiu cenovej rovnováhy, ktoré môže v priebehu nasledujúcich mesiacov znížiť infláciu aj v spotrebiteľských cenách.
Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky (ECB) sa v septembri 2025 znížili krátkodobé inflačné očakávania spotrebiteľov v eurozóne. Obyvatelia krajín platiacich eurom predpokladajú, že v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov dosiahne inflácia 2,7 %, čo je pokles z augustových 2,8 %.
Dlhodobé očakávania však zostali nezmenené – na úrovni 2,5 % pri trojročnom horizonte a 2,2 % pri päťročnom, teda približne na úrovni cieľa Európskej centrálnej banky. To podľa analytikov znamená, že verejnosť verí v postupný návrat cenovej stability, hoci vníma mierne riziká vyplývajúce z neistôt na globálnych trhoch.
Zaujímavé je, že aj napriek inflačnému ústupu spotrebitelia neočakávajú významný rast príjmov – v priemere len o 1,1 % počas nasledujúceho roka. Odhady nezamestnanosti zostávajú stabilné na úrovni 10,7 %, čo naznačuje vyrovnaný výhľad trhu práce.
Naopak, pozitívne očakávania sa objavujú v oblasti nehnuteľností – obyvatelia eurozóny predpokladajú rast cien bytov o 3,5 %, čo signalizuje trvajúci dopyt po bývaní.
Slováci a Česi vyhadzujú potraviny za desiatky eur mesačne
Zatiaľ čo inflácia spomaľuje, domácnosti v regióne stále bojujú s plytvaním. Až 81,7 % Slovákov a 84,7 % Čechov mesačne vyhodí potraviny v hodnote približne 30 eur, ukázal prieskum spoločnosti Munch a aplikácie Nesnězeno, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos.
Najväčšie výdavky na potraviny majú na Slovensku ľudia vo veku 45 až 53 rokov, ktorí mesačne minú od 301 do 400 eur. V Česku ide najčastejšie o generáciu 36 až 44 rokov. Naopak, seniori nad 54 rokov míňajú najmenej – do 200 eur mesačne.
Podľa dát Eurostatu rastú ceny potravín na Slovensku rýchlejšie ako v Česku – tento rok o 3,9 % oproti českým 2,7 %. Celková inflácia je pritom u nás 4,6 %, kým u susedov len 2,5 %. Vyššie životné náklady tak spôsobujú, že Slováci si môžu dovoliť nakúpiť menej, no zároveň vyhadzujú viac, najmä v mladších vekových kategóriách.
Z prieskumu tiež vyplýva, že mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov najčastejšie prichádzajú o 6 až 20 eur mesačne vyhodením potravín, zatiaľ čo staršie generácie hospodária efektívnejšie.
Pokles inflačných tlakov v priemysle a stabilizácia cien v eurozóne vytvárajú priaznivé prostredie pre spomalenie rastu cien aj v bežných obchodoch. Reálne zníženie životných nákladov však bude závisieť nielen od ekonomických ukazovateľov, ale aj od správania samotných spotrebiteľov – teda od toho, ako efektívne budú nakladať s potravinami a energiami.
Slovensko sa tak nachádza v bode, kde sa makroekonomické ukazovatele konečne začínajú zlepšovať, no rozhodujúce bude, ako sa tieto zmeny prejavia v každodennom živote domácností.
