Rozdiely v cenách potravín naprieč európskymi krajinami sú čoraz výraznejšie. Najnovší „Grocery Index“ od Deutsche Bank, ktorý vychádza z údajov Numbeo, priniesol prehľad, kde sa bežný nákup oplatí najmenej a kde naopak zákazníci ušetria.
Zároveň sa na Slovensku začínajú prejavovať dosahy novej dane zo sladených nápojov – spotrebitelia menia svoje návyky a výrobcovia upozorňujú na problémy s konkurencieschopnosťou.
Najdrahšie potraviny vo Švajčiarsku a Nórsku
Ženeva sa v roku 2025 stala najdrahším mestom na svete, pokiaľ ide o ceny potravín. Index jej priradil hodnotu 106 bodov, čo znamená, že nákup, ktorý by v New Yorku vyšiel na 100 eur, stojí vo švajčiarskej metropole až 106 eur. Zürich (103 bodov) nasleduje tesne za ňou a obe mestá sú jediné v Európe, kde sú ceny vyššie než v USA.
Na treťom mieste sa umiestnilo Oslo so 78 bodmi, za ním Paríž (71) a Luxemburg (66). Tieto lokality uzatvárajú päťku najdrahších európskych miest.
Najlacnejšie nákupy v Budapešti a Varšave
Na opačnom konci rebríčka sa ocitli mestá strednej a východnej Európy. Budapešť aj Varšava získali index 37, čo znamená, že za rovnaký nákup ako v New Yorku zaplatíte iba 37 eur – teda o 63 % menej. Lacnejšie vyjde aj nákup v Prahe (42), Istanbule (39) či Lisabone (44). Medzi dostupnejšie mestá patria aj Atény, Madrid (46), Barcelona (49), Rím (51), Birmingham (51) a Berlín (55).
Slovensko a susedia: veľké rozdiely v košíku
Porovnanie priemerných cien potravín ukazuje, že bežný nákup na Slovensku vyjde približne 51,35 eura. V Poľsku je rovnaký košík výrazne lacnejší – len 40,57 eura. Najviac si priplatíte vo Švajčiarsku, kde suma dosahuje až 129,27 eura. Z okolitých krajín je drahšie aj Rakúsko, s priemernou cenou nákupu 76,97 eura. Píše portál oPeniazoch.
Sladené nápoje: vyššia daň, vyššie ceny a pokles spotreby
Kým ceny základných potravín sú ovplyvnené trhom a ekonomikou, na Slovensku sa výrazne mení aj situácia v segmente nealkoholických nápojov. Od minulého roka platí daň zo sladených nápojov, ktorá podľa údajov Inštitútu finančnej politiky spôsobila takmer 50-percentný nárast cien. Spotreba tradičných sladkých nápojov sa prepadla o 12 percent, sirupov dokonca o 15 percent. Informovali o tom Správy STVR.
Naopak, energetické nápoje zaznamenali nárast predaja o 7 percent. Podľa všeobecnej lekárky Silvie Masarykovej však ich častá konzumácia môže byť riziková: „Jeden energetický nápoj obsahuje niekedy až 300 mg kofeínu, čo zodpovedá dvom až trom šálkam kávy. Môžu sa vyskytovať bolesti hlavy, poruchy pozornosti či dokonca abstinenčné príznaky.“
Zatiaľ čo lekári vítajú nové opatrenie ako krok k zlepšeniu zdravia obyvateľstva, výrobcovia nealkoholických nápojov hovoria o problémoch. „Spotrebiteľ sa presúva do menších balení, do menej častých nákupov a do zahraničia. My nie sme konkurencieschopní s okolitými trhmi, pretože tam sú tie nápoje jednoducho lacnejšie,“ upozornila riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd Lucia Morvai.
Vyššie príjmy pre štát
Podľa odhadov mal štát získať zo spomínanej dane približne 89 miliónov eur za celý rok. Už v prvom polroku však výber dosiahol vyše 47 miliónov eur, čo naznačuje, že očakávania budú prekonané. Analytička Inštitútu finančnej politiky Stella Košíková dodala, že predpokladané predzásobenie zo strany obchodníkov pred zavedením dane sa neuskutočnilo v takej miere, ako sa očakávalo, čo prispelo k vyšším príjmom štátu.
