Podľa údajov Eurostatu je Luxembursko najdrahšou krajinou EÚ na nákup potravín, zatiaľ čo najvyššie ceny alkoholických nápojov sú vo Fínsku. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Rumunsko, Taliansko a Bulharsko, ktoré patria medzi najlacnejšie krajiny v rôznych kategóriách.
V priemere minú domácnosti v EÚ 16 % svojich výdavkov na potraviny, kým alkoholické a nealkoholické nápoje a tabak zaberajú po 2 % spotrebného koša. Dánsko bolo najdrahšou krajinou pre chlieb, cereálie aj ryby, zatiaľ čo najviac za mäso zaplatili spotrebitelia v Luxembursku. Najvyššie ceny mliečnych výrobkov, ako sú mlieko, syry a vajcia, boli zaznamenané na Cypre. Informuje portál Euronews.
Naopak, najnižšie ceny mliečnych výrobkov boli na Slovensku, ktoré je zároveň krajinou s najlacnejším mäsom. Ryby boli najlacnejšie v Rumunsku.
Porovnanie cien základných potravín za minulý rok:
- Chlieb a cereálie predstavujú 17 % výdavkov domácností na potraviny. Najdrahšie sú v Dánsku, ktoré zároveň vedie aj v cenách za ryby.
- Mäso tvorí 22 % výdavkov – najviac zaň zaplatíte v Luxembursku, no najlacnejšie je na Slovensku.
- Ryby sú najlacnejšie v Rumunsku.
- Mliečne výrobky (mlieko, syry, vajcia), ktoré zaberajú 17 % výdavkov, sú najdrahšie na Cypre a najlacnejšie opäť na Slovensku.
- Olej a tuky predstavujú 4 % výdavkov – najvyššie ceny má Malta, zatiaľ čo najnižšie Poľsko.
- Ovocie, zelenina a zemiaky tvoria 22 % – najlacnejšie sú v Rumunsku, najdrahšie v Luxembursku.
Dlhodobý priemer potravinovej inflácie v EÚ sa od roku 1997 do roku 2025 pohyboval na úrovni 2,69 %, no vývoj bol veľmi kolísavý.
Najvýraznejší nárast bol zaznamenaný v marci 2023, keď potravinová inflácia dosiahla rekordných 19,20 %. Tento skok bol dôsledkom súbehu viacerých faktorov, vrátane energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu, narušených dodávateľských reťazcov a rastúcich cien vstupov, ako sú hnojivá, obaly či logistika.
Naopak, najnižšia medziročná zmena cien potravín bola zaznamenaná v júni 2014, kedy ceny klesli o 1,00 %.
Budúcnosť Slovenska? Ceny potravín budú rásť
Slovensko má tretiu najvyššiu infláciu v eurozóne, čo sa výrazne prejavuje aj na cenách základných potravín. Svoje zohráva aj vládna konsolidácia a nové dane, ktoré tlačia ceny služieb aj potravín smerom nahor.
Podľa údajov Eurostatu inflácia na Slovensku dosiahla v máji viac ako 4 % medziročne, kým priemer eurozóny sa držal pod hranicou dvoch percent. V podobnej situácii sa nachádzajú krajiny ako Estónsko a Chorvátsko.
Vyššia inflácia v praxi znamená, že si ľudia za svoje peniaze budú môcť dovoliť menej. Najviac zraniteľnou skupinou tradične ostávajú nízkopríjmové domácnosti a najmä matky samoživiteľky s malými deťmi. Ako informuje portál Techbyte, po miernom úvode roka nastal opätovný nárast cien potravín – vrátane chleba.
Podľa Štatistického úradu SR Slováci od začiatku roka zaplatili viac za jedlo v reštauráciách, bežné potraviny aj služby. Najvýraznejší rast zaznamenali oleje, ovocie a nealkoholické nápoje, kde sa premietla aj daň zo sladených výrobkov. Naopak, mäso a zelenina mierne zlacneli.
Makroekonomický analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne upozorňuje, že vyššie dane postupne zvyšujú aj ceny pre koncových spotrebiteľov. Zároveň varuje, že niektorí slovenskí farmári očakávajú slabšiu úrodu pre nedostatok zrážok na jeseň 2024, čo môže situáciu ešte zhoršiť. Pekári zdôrazňujú, že za nárastom cien stojí predovšetkým rastúca mzdová záťaž zamestnancov. Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, upozornil, že ďalšie zdražovanie potravín v budúcnosti nemožno vylúčiť. „Dlhodobo rastie náš najpodstatnejší náklad, a to sú náklady na mzdy. Do budúcnosti sa zvýšeniu odbytových cien smerom na obchodné reťazce nevyhneme,“ povedal pre STVR.
Chlieb ako základná potravina má v rozpočtoch domácností nezanedbateľné miesto. Jeho ďalšie zdraženie by mohlo výraznejšie zasiahnuť najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Slovensko, napriek tomu, že patrí medzi krajiny s relatívne nízkymi cenami potravín v rámci EÚ, čelí výraznému rastu inflácie, ktorý sa premieta do zdražovania základných potravín vrátane chleba. Tento trend je spôsobený kombináciou vyšších daní, rastúcich nákladov na mzdy a očakávaním slabšej úrody. Výhľad na najbližšie mesiace naznačuje, že ceny potravín môžu ešte vzrásť, čo bude najviac cítiť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva
