Jozef Kováčik bol zároveň osobou, v ktorú mal Černák dôveru. Proces vypočúvania začal otázkou o prítomnosti odpočúvacieho zariadenia.
„Ja na to, že nie, pán Černák, za to vám ručím. Povedal mi veci, ktoré by inak nepovedal. Nikto nevie, čo všetko mi porozprával. Ale vždy dodal, že oficiálne všetko poprie.“
Kováčik ho napokon zadržal a odviezli ho do Trenčína. Černák zostal prekvapivo pokojný. „Jeho prípad zobrali dve ženy. Prokurátorka Kováčiková a prokurátorka Kováčová. Obe boli férové. Neskôr dozorovala Černákove prípady Generálna prokuratúra SR, teda Mišíková a Čentéš. Bol som milo prekvapený, že oni dvaja sa netvárili, že ja som boh a vy nič.“
Po podmienečnom prepustení putoval späť do väzby
Vyšetrovanie vrážd nešlo tak hladko. V prvom prípade ho obžalovali iba z vraždy milionára Szymaneka, ktorú sa napokon nepodarilo dosvedčiť. Podobný výsledok sa objavil aj pri iných prípadoch.
„Nebolo svedka. Nikto nechcel vypovedať. Všetci sa báli. Aj moji nadriadení. Zakázali mi voziť sa na autách, na ktorých sa vozia funkcionári. Aby sa náhodou niekto nepomýlil a nezastrelil funkcionára,“ dodáva Kováčik.
Informácie o ďalších Černákových vraždách boli dostupné, ale pre obavy svedkov sa prípady neposúvali vpred.
„Nemal kto vypovedať. Vedelo sa o krčmárovi z Telgártu, ktorý vypovedal proti Černákovmu bratovi, a uniesli ho. Vedel som, že Bachledu on zakopal, aj všetko okolo toho, aj kto ho strážil. Nevedeli sme len jednu vec – kde ho dal pochovať. Osobne som vypočúval Reichela v Hradci Králové, keď ho zadržali. Bol medzinárodne hľadanou osobou. V jeho hoteli černákovci odrezali hlavu Slivenskému. Povedal, že proti Černákovi vypovedať nemôže, lebo by zavreli aj jeho. Vtedy sa to inak nedalo.“
Vyšetrovateľ pritom poznal všetkých členov Černákovho gangu. Mafia bola v tých časoch vplyvná, čo si dnes zrejme nedokážeme tak jednoducho predstaviť.
„Peter Šipula bol jeden z najbližších Černákových kamarátov. On sa ho nebál, aj dušu by dal zaňho. Prezradil mi veľa vecí tak, že ich napísal na papier a ten papier predo mnou hneď zjedol. Aby nebol dôkaz.“
29. novembra 2002 sa Mikuláš Černák dočkal podmienečného prepustenia, keď ho Krajský súd v Trenčíne prepustil z väzenia, píše SME.
Napokon v marci 2003 zrušil Najvyšší súd rozhodnutie o prepustení. „Černák išiel naspäť do väzenia, lebo nevypovedal. Z pomsty. Ale to je len môj názor. Prečo sa Černák takto istil a všetko mi vravel, to doposiaľ neviem. On mi rozprával aj veci, ktoré mňa vôbec nezaujímali. Mimo trestnej činnosti alebo o trestnej činnosti úplne iných osôb. Ale vždy dodal: „V živote som vám to nepovedal.“ On len chcel, aby som bol v obraze. Mal svoje muchy. Každý má, keď mu hrozí vysoký trest.“
Opätovne rozhodnú o podmienečnom prepustení
Jozef Kováčik by sa aj po rokoch od rozhodnutia o väzbe pre Černáka stretol s niekdajším bossom podsvetia. „Bez nahrávania si povedať, čo sa zmenilo. Ja som mu dávno povedal, že ho zradia vlastní. On tvrdil, že to neexistuje. Rád by som si s ním podebatoval. Ja aj moja žena sme dobre vychádzali s jeho svokrovcami.
Černák svoju minulosť priznal a pozostalým sa za svoje konanie aj ospravedlnil. Či sa dostane na slobodu, Kováčik nedokázal povedať.
„Tá jeho povaha je krutá. Zopár ľudí by padlo. Možno sa mýlim. Ale či by sa on vôbec vedel zaradiť. Už nemá nikoho. Len mamu.“
Tá pritom dala v roku 2022 kompletne vynoviť rodičovský dom, dodáva Pluska.
Na piešťanskom pracovisku Okresného súdu Trnava by mali 2. apríla 2025 rozhodovať o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z väzenia na slobodu.
Návrh na podmienečné prepustenie Černáka z väzenia podalo občianske združenie Reštart-nový život. Černák na vlaňajšom májovom verejnom zasadnutí žiadal, aby sa rozhodovalo o návrhu na prepustenie tak, že je to aj jeho osobný návrh. Spáchané skutky opätovne oľutoval.
Niekdajší bos banskobystrického podsvetia si odpykáva doživotný trest odňatia slobody pre účasť na viacerých vraždách. Odsúdení pri doživotných trestoch môžu po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu.
