V novom artovom filme Nikdo mě němá rád režisérov Petra Kazdu a Tomáša Weinreba hrá kamarátku, ktorá zradí. Ale mohla byť aj hlavnou postavou. Sára je dievča, ktoré nezapadá do predstáv väčšinovej spoločnosti a Hana Vagnerová z nej tiež svojim spôsobom vybočuje.
„V Čechách mi ľudia často hovoria, že to, ako žijem alebo premýšľam, je atypické. Ale keď vycestujem za hranice, tam si zase pripadám veľmi konzervatívna,“ hovorí 41-ročná herečka. Nikdy nebola vydatá, veľa času trávi v zahraničí a nemá dieťa, píše iDnes.cz.
„Áno, to sú všetko témy, ktoré sa tu bežne pretriasajú. Ale spoločnosť sa vyvíja. V Taliansku je rodina tiež veľká téma, vo Francúzsku by sa ma na to, kedy budem mať dieťa, zrejme nikto nespýtal a v Amerike keby s takou otázkou novinár prišiel, bude bez práce. Pretože je to veľmi súkromná záležitosť, niečo na čo sa z ich pohľadu nemá pýtať. Rovnako ako sa nepýta na váš sexuálny život alebo koľko zarábate. Je to každého vec a tak je to správne, nehľadiac na to, že ak sa žena o dieťa neúspešne pokúša, môže byť takáto otázka aj netaktná,“ hovorí Vagnerová.
V súčasnosti randí s francúzskym surferom, s ktorým udržuje vzťah na diaľku. O to viac času má na prácu. Nedávno dotočila taliansky film Runner. „Ľudia sa ma často pýtali, čo v tých zahraničných projektoch hrám a že to budú najskôr prostitútky z východu. Tak áno, v tomto filme som hrala prostitútku z východu. Ale bývalú! Takže je to posun,“ smeje sa Vagnerová. „A bola to skutočne výzva. Pretože keď sme film točili, zďaleka som ešte nemala taliančinu zarytú pod kožou ako teraz, keď už môžem pozerať talianske filmy bez titulkov. Takže to bol veľký diskomfort pustiť sa do niečoho takého.“
Talianska produkcia bola síce chápavá a tolerantná, ale bol to problém. „Na kastingu vám všetci povedia, že sa to nejako zvládne. Ale keď ste potom na pľaci, panuje tam stres, točí sa scéna na jeden záber alebo máte improvizovať a do toho sa pasujete s jazykom, je to jednoducho prekážka,“ hovorí úprimne.
„Takže som sa musela veľmi sústrediť, aby môj mozog išiel na dvesto percent a absorboval všetko tak, ako mal. Ale bola to úžasná skúsenosť. A ako hovorím, odvtedy som v taliančine pokročila, takže ak príde ďalšia príležitosť, bude to už iné,“ uvažuje nahlas. Agentku má ako v Taliansku, tak v Amerike. V oboch krajinách tiež absolvovala kurzy herectva. „Človek si spočiatku hovorí, fajn, naučím sa text v inom jazyku, to nie je problém. A niekomu to možno takto stačí. Ale ja aby som mohla v danom jazyku hrať, musím nasať celú jeho kultúru, byť schopná v ňom aj premýšľať a nájsť si výrazy, ktoré mi sedia pre prípad, že budem nútená improvizovať,“ vysvetľuje.
„A v každom tom jazyku ste trošku iní, hovoríte iným tónom. Akoby odomykáte nejakú časť svojej osobnosti, ku ktorej ste nemali kľúč. Nie nadarmo sa hovorí, koľko jazykov poznáte, toľkokrát ste človekom,“ dodáva.
Prišla na to, že v angličtine, je pre ňu oveľa jednoduchšie byť emotívna ako v češtine. Pred kamerou aj v súkromí. „Američania často hovoria I feel… Pre nich je na dennom poriadku hovoriť o tom, ako sa cítia, čo chcú a ako veci vnímajú,“ vysvetľuje.
„Francúzi sú iní. Tí emócie toľko neprejavujú. Sú uzavretí, elegantní, tvária sa, že sú nad vecou, pritom vo vnútri sú veľmi citliví. Hovoria I don’t care (to ma nezaujíma), ale nie je to pravda… A dostávate sa k nim pomalšie ako napríklad k Talianom. Tým stačí jedno talianske slovo a už vás pozývajú domov na špagety svojej babičky,“ opisuje Vagnerová svoje skúsenosti. Česi podľa nej majú veľké dobré srdce. „Kým vás pozvú domov, tiež to chvíľu trvá. Ale keď si z Čecha urobíte kamaráta, je to priateľstvo na život a na smrť,“ dodáva.
V súčasnej dobe pripravuje Vagnerová s Tomaszom Wińskim vlastný film. Ten prvý Hranice lásky bol o polyamorii, teraz sa chcú zaoberať zneužitím moci a sexizmom vo filmovej brandži. „Nechceme točiť film o znásilnení, ale o situáciách, keď sa zdanlivo nič nedeje a pritom sa deje všetko. A táto téma už teraz vyvoláva veľké emócie, pritom sme ešte nezačali točiť,“ hovorí Vagnerová. Sama si zahrá hlavnú postavu a zúročí v nej vlastné skúsenosti.
S obťažovaním sa stretla veľakrát
„Určite nie som medzi herečkami jediná, ktorá sa s niečím takým nespočetnekrát stretla. Či už to boli nevhodné poznámky alebo určité očakávania, pokiaľ som chcela dostať prácu. Samozrejme sa to netýka len filmového priemyslu, hovoria nám to s Tomášom aj ženy zo športovej branže, právnickej… A nie všetci muži sa správajú nepatrične, ale mnohí to majú takto zažité,“ hovorí.
„Človek tomu čelí adekvátne veku a svojim skúsenostiam. Keď som bola mladšia, vôbec som si s tým nevedela rady. Facku som nikdy nikomu nedala, ani nespravila škandál, pretože by sa to mohlo nakoniec obrátiť proti mne. A náš film bude práve o tom, že sa často nechávame zatlačiť do určitých spôsobov správania, pretože si myslíme, že je to tak lepšie a výhodnejšie. Sami seba tým pádom trochu zrádzame a nesieme si potom následky,“ hovorí.
Do nového roka si preto dala predsavzatie: „Páčilo by sa mi, keby som zvládla byť s čo najväčším rešpektom sama k sebe aj ostatným v akýchkoľvek situáciách čo najviac autentická.“
