Na ľadových klziskách zámorskej NHL bol Jakub Voráček po roky jedným z najnebezpečnejších útočníkov svojej generácie. Zarobil desiatky miliónov, vybudoval si reputáciu a odniesol si majstrovský titul. Keď sa však rozhodol zhodnotiť svoj kapitál doma v Česku, narazil na realitu, ktorá by pokojne mohla byť námetom na kriminálny film.
Príbeh jeho investície do bubble tea biznisu – plný záhadného miznutia peňazí, mafiánskych praktík a nakoniec bankrotu – odhalil sám hokejista v podcaste Ve stínu.
Voráček na verejnosť nevystúpil preto, aby vzbudzoval súcit alebo hľadal ocenenie za svoju otvorenosť. Jeho motivácia bola iná – a o to hodnotnejšia. Napriek tomu, že do toxického projektu stiahol aj vlastného otca a pravdepodobne nenávratne prišiel o desiatky miliónov českých korún, zachováva si prekvapivý nadhľad a pokoj človeka, ktorý si prešiel peklom a vyšiel z neho s hlavou hore.
„Keď o tie peniaze prídem, život ide ďalej. Skôr by som bol rád, aby sa niečo podobné nestalo ďalším ľuďom,“ vysvetlil Voráček v podcaste Ve stínu svoju hlavnú motiváciu, prečo sa rozhodol odkryť karty. Nie pomsta, nie publicita – len varovanie pre ostatných.
Bubble tea a veľké sny: začiatok príbehu
Celý príbeh odštartoval v roku 2021, keď Voráček kúpil polovičný podiel v spoločnosti zastrešujúcej predaj populárneho bubble tea pod značkou OXO. V tom čase bol plný optimizmu a videl pred sebou obrovský obchodný potenciál. Trh s bubble tea v Európe rástol závratným tempom, záujem spotrebiteľov o moderné nápoje s prírodnými ingredienciami bol zrejmý a Voráček veril, že má v rukách víťazný recept.
„Sústredili sme sa na prírodné farbivá. Mysleli sme si, že s tým môžeme urobiť dieru vo svete bubble tea,“ zaspomínal si na prvotné nadšenie. Slová plné entuziazmu a viery v projekt, ktorý sa mal stať niečím výnimočným. Realita sa však ukázala byť diametrálne odlišná. Problém nebol v produkte ani v trhu. Problém bol v človeku, s ktorým sa Voráček rozhodol podnikať.
Zoznámenie pri golfe, biznis partner z pekla
Kľúčovou – a osudovou – chybou sa ukázal byť výber obchodného partnera. Tým bol Jiří Wohlmann, s ktorým sa slávny hokejista spoznal na golfovom ihrisku. Ľahká, nenútená atmosféra golfu, kde sa budujú kontakty a nadväzujú priateľstvá, sa tentokrát stala pascou. Voráček absolútne netušil, do čoho vstupuje – a aká povesť tohto muža mu predchádza. Do firmy pritom prišiel až ako tretí majiteľ v poradí. Predchádzajúci investori radšej z projektu vycúvali, keďže Wohlmannove riadiace metódy im nápadne pripomínali mafiánske praktiky z deväťdesiatych rokov – éry, keď český biznis svet fungoval podľa iných pravidiel ako dnes. Pravidiel, kde silnejší brali a slabší platili.
Svoje by o tom vedel rozprávať podnikateľ Jiří Štika, ktorý figuruje ako Voráčkov priamy predchodca. Kým z bublinkového biznisu definitívne odišiel a uvoľnil miesto slávnemu hokejistovi, stihol v ňom utopiť takmer 50 miliónov českých korún. Pol stovky miliónov za lekciu, ktorú sa Wohlmann zjavne nenaučil vyučovať inak. „Hovoril som Wohlmannovi: Jiří, ja mám taký pocit, že ma strašne okrádaš. A aby som nemal tento pocit, tak bude najlepšie, aby sme sa my dvaja ako spoločníci rozišli. A bol by som rád, aby si mi vrátil peniaze,“ opísal Štika atmosféru, ktorá vo firme panovala. Slová, ktoré pôsobia takmer neuveriteľne – no v kontexte toho, čo nasledovalo, dávajú smutnú zmysel.
Návrat domov a vytriezvenie pod drobnohľadom
Voráčkovi spadli ružové okuliare až po jeho definitívnom návrate do Česka v roku 2023. Dovtedy bol od každodenného chodu firmy vzdialený – sústredil sa na hokej, veril partnerovi a predpokladal, že jeho investícia pracuje za neho. Keď však začal hospodárenie spoločnosti sledovať zblízka a pod drobnohľadom, obraz, ktorý sa pred ním vynoril, bol alarmujúci.
Vo finančných tokoch vládol absolútny chaos. Peniaze záhadne mizli bez jasného vysvetlenia, účtovníctvo bolo neprehľadné a otázky ostávali bez odpovedí. Do riadiacich štruktúr sa navyše natlačili neznámi ľudia, ktorých príchod nikto riadne nevysvetlil a ktorých kompetencie boli prinajmenšom sporné. Interné konflikty naberali na intenzite a atmosféra vo firme sa stávala čoraz toxickejšou.
Korunu všetkému nasadil samotný Wohlmann, keď si od súdu odniesol podmienečný trest za krátenie daní. Pre investora, ktorý do projektu vložil milióny a veril v jeho čistý a legálny chod, to bol signál, že situácia je oveľa horšia, než sa zdalo.
Bankrot, podraz a jeden deň, ktorý zmenil všetko
Definitívny klinec do rakvy prišiel na prelome augusta a septembra minulého roka, keď spoločnosť zbankrotovala. No samotný bankrot nebol to najhoršie – ešte pred jeho vyhlásením sa odohralo niečo, čo Voráček opisuje ako chladnokrvne naplánovanú akciu.
Počas jediného dňa časť jeho bývalých spoločníkov previedla celú produkciu pod úplne inú firemnú hlavičku. Tovar, výrobné kapacity, ľudí – všetko zmizlo pod novou značkou, zatiaľ čo Voráčkova investícia zostala prázdnou škrupinou čakajúcou na bankrot. Protistrana tento krok obhajuje údajnými nesplatenými dlhmi vrátane pohľadávok za rekonštrukciu haly.
Voráček to však vidí inak – a jeho slová neskrývajú ani náznak pochybností o tom, čo sa skutočne stalo. „Vzali si pod seba všetko. Tovar, výrobu aj ľudí,“ skonštatoval trpko. Nie prekvapenie, nie zúfalstvo – len chladná, bolestivá konštatácia muža, ktorý pochopil, že bol systematicky pripravovaný o svoju investíciu od samého začiatku.
Polícia, sťažnosti a dotačný podvod v pozadí
Prípad pochopiteľne skončil aj na stole kriminálnej polície. Tá ho však pôvodne odložila s odporúčaním, aby sa Voráček bránil prostredníctvom civilnej žaloby – teda v rovine súkromného obchodného sporu, nie trestného konania. Voráčkov právny tím s týmto postupom zásadne nesúhlasí a voči rozhodnutiu podal oficiálnu sťažnosť.
Polícia však firmu z hľadáčika úplne nevypustila. Vyšetrovatelia sa naďalej zaujímajú o podozrenie z dotačného podvodu, ku ktorému malo údajne prísť ešte pred Voráčkovým vstupom do spoločnosti. Ak sa tieto podozrenia potvrdia, celý prípad dostane ešte závažnejší rozmer – a Voráček sa môže ukázať nielen ako obeť podvodu, ale aj ako človek, ktorého nevedomky vtiahli do firmy, ktorá od začiatku stála na pochybných základoch. Právna bitka tak zďaleka nekončí. Naopak – zdá sa, že sa práve poriadne rozbieha.
„Naivný blbec“ – sebareflexia bez výhovoriek
Keď sa dnes majster sveta z roku 2010 s časovým odstupom obzrie za celou kauzou, nešetrí ani seba samého. Žiadne výhovorky, žiadne hľadanie vonkajších vinníkov, žiadne zvaľovanie zodpovednosti výlučne na iných. Voráček vie, kde urobil chybu – a hovorí o tom nahlas.
„Ako by som nazval svoju rolu? Ako naivný blbec, z veľkej časti. Človek, ktorý veril ľuďom, ktorým veriť nemal,“ uzavrel svoje rozprávanie bez akýchkoľvek ozdôb. Slová, ktoré by väčšina ľudí v jeho situácii nikdy nepovedala verejne – a práve preto sú také silné.
Jakub Voráček nie je prvým športovcom, ktorého skúsenosti za ľadovou plochou nepripravili dostatočne na džungľu podnikateľského sveta. Nie je ani posledným. No tým, že sa rozhodol prehovoriť otvorene a bez filtra, urobil niečo, čo presahuje jeho vlastný prípad – varoval ostatných. A to si zaslúži rešpekt rovnako ako každý gól, ktorý v kariére strelil.
