Česká televízia sa ocitla v najväčšej kríze svojej novodobej histórie. Rozhádaná Rada, nezhody medzi manažérmi a opakované zlyhania voľby generálneho riaditeľa vytvárajú ideálne podmienky pre politické zásahy. Kto ťahá za nitky a prečo je tento chaos pred voľbami pre niektorých politikov výhodou?
Po troch kolách hlasovania zostala Česká televízia bez nového šéfa. Ani jeden z finalistov, programový riaditeľ Milan Fridrich ani obchodný riaditeľ Hynek Chudárek, nezískal potrebných desať hlasov zo sedemnástich. Členovia Rady si navzájom nedôverujú a vyhliadky na konsenzus sú mizivé, píše portál seznamzpravy.cz.
„Považujem za takmer vylúčené, že by sa rozdelená Rada budúci týždeň na jednom mene dohodla. Väčšinová zhoda sa našla len výnimočne – keď v máji odvolali generálneho riaditeľa Jana Součka,“ vyhlásil člen Rady Ladislav Mrklas. Rada je dlhodobo rozdelená a výnimočne sa na niečom zhodla – ako pri májovom odvolaní generálneho riaditeľa Jana Součka.
Obvinenia a zákulisné ťahy
Napätie sa prenieslo aj medzi samotných kandidátov. Fridrich kritizoval fungovanie spravodajstva, čo vyvolalo ostrú reakciu jeho konkurenta Petra Mrzenu, ktorý po vypadnutí rozoslal radným varovanie pred Fridrichovým zvolením. Aj počas verejných vypočutí sa prejavilo pohŕdanie – napríklad keď radný Lubomír Veselý ironicky griloval kandidáta Jiřího Ponikelského.
„Budeme sa snažiť hovoriť so všetkými. Ale s niektorými kolegami, ktorí si želajú čo najslabšiu ČT, je to naozaj ťažké. Mám na mysli tých, ktorí chcú za riaditeľa slabú bábku – hoci im to už raz so Součkom nevyšlo,“ uviedol člen Rady Vlastimil Ježek, ktorý stojí na strane podporujúcej Milana Fridricha.
Rada sa tak rozdelila na dva tábory: jedni chcú nezávislého odborníka, druhí slabú figúrku, ktorá sa nebude brániť politickému tlaku.
Aj druhý tábor odmieta ustúpiť. Jeho kľúčový hlas, Pavel Matocha, je presvedčený, že absencia generálneho riaditeľa nie je problém: „Ak nikoho nezvolíme, čo sa v realite stane? Riadenie prevezme dočasný šéf Michal Fiala. A nemám informácie, že by to robil zle. Všetko pokračuje ďalej. Obavy, že to ČT nejako rozkolíše, vôbec nezdieľam.“
Podľa mediálnych expertov nie je chaos v televízii náhodný. Niektorí radní – zvolení s podporou strán ako ANO, SPD či KSČM – podľa analytikov cielene podkopávajú dôveryhodnosť ČT. V predvolebnom období je to strategická výhoda.
„Ak by som chcela Českú televíziu oslabiť a zvýšiť v nej napätie pred parlamentnými voľbami, úspešné odvolanie riaditeľa a následné udržiavanie patovej situácie a neistoty by bolo ideálnou stratégiou. Na tejto situácii sa však podieľajú aj tí, ktorí deklarujú podporu silným a nezávislým médiám,“ varuje mediálna odborníčka Marína Urbániková.
„Televízia s rozdelenou Radou, bez riaditeľa a s rozhádanými manažérmi pôsobí tesne pred voľbami veľmi nepriaznivo. Časť politickej scény dlhodobo spochybňuje dôveryhodnosť Kavčích hôr – a teraz majú dôvod hovoriť, že po voľbách to dajú do poriadku,“ konštatuje mediálny analytik Filip Rožánek zo servera Lupa.
„Radní si neželali pokračovanie osvedčeného riaditeľa Petra Dvořáka, ktorý televíziu za 11 rokov výrazne pozdvihol. Zvolili si Součka – a toho potom odvolali, čo sa doteraz ešte nikdy nestalo. Rovnako ako to, že by sa nepodarilo zvoliť riaditeľa. To všetko ide ťažko dokopy s dôveryhodnosťou osem-miliardovej inštitúcie,“ upozorňuje šéfredaktor portálu Médiář, Ondřej Aust.
Andrej Babiš a jeho hnutie ANO dlhodobo presadzujú plán na zoštátnenie televízie a jej zlúčenie s Českým rozhlasom.
Súčasný chaos nahráva tým, ktorí ČT dlhodobo kritizujú. Redakcia je bez vedenia, manažment rozhádaný, Rada paralyzovaná. Ak by sa jednej strane predsa len podarilo niekoho presadiť, otázky o zákulisných dohodách budú nevyhnutné.
„Doterajší priebeh – a aj to, čo nás ešte minimálne v najbližšom týždni čaká – vrhá tieň pochybností nielen na voľbu a víťazného kandidáta, ale aj na fungovanie Českej televízie ako celku. Vzniká tak živná pôda pre príchod silného vodcu, ktorý vyhlási, že systém nefunguje, a začne nastoľovať poriadok,“ upozorňuje Urbániková.
Tak vzniká priestor pre politické zásahy do nezávislosti verejnoprávnych médií – a to v čase, keď ich dôveryhodnosť potrebujeme najviac.
