Dnešný deň je jedným z najvýznamnejších symbolov spoločných dejín Slovákov a Čechov. Vznik Československej republiky 28. októbra 1918 ukončil obdobie rakúsko-uhorskej nadvlády a otvoril cestu k vytvoreniu moderného stredoeurópskeho štátu založeného na princípoch demokracie, ľudských práv a národnej suverenity. Oslavy tohto výročia sa spájajú s pietnou spomienkou na osobnosti, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní myšlienky spoločného štátu, ale aj s reflexiou historického odkazu pre súčasnosť.
Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala formovať už v 19. storočí, keď sa oba národy usilovali o väčšie politické a kultúrne práva v rámci Rakúsko-Uhorska. Slovenské národné hnutie bolo dlhodobo potláčané maďarskou vládou, čo viedlo slovenských politikov k hľadaniu spojenca medzi slovanskými národmi monarchie.
Rozhodujúci zlom nastal počas prvej svetovej vojny. V zahraničí pôsobili Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš, ktorí presviedčali spojenecké mocnosti o potrebe zániku Rakúsko-Uhorska a vytvorenia samostatného československého štátu. Dôležitú úlohu zohrali aj československé légie, ktoré bojovali na strane Dohody a posilnili legitímnosť požiadaviek na štátnu nezávislosť.
Vyhlásenie štátu a Martinská deklarácia
Nadšenie z konca vojny vyvrcholilo 28. októbra 1918 v Prahe, kde Národný výbor československý vyhlásil vznik samostatného štátu. O dva dni neskôr, 30. októbra, sa v Martine zišla Slovenská národná rada a prijala Deklaráciu slovenského národa, známejšiu ako Martinská deklarácia. Tou Slováci oficiálne vyjadrili vôľu vstúpiť do spoločného československého štátu na princípe rovnosti a vzájomného rešpektu.
Novovzniknutá republika bola parlamentnou demokraciou, na jej čele stál prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Československo sa stalo moderným a hospodársky vyspelým štátom s významným priemyselným potenciálom, silnou diplomaciou a rastúcim medzinárodným rešpektom.
Význam pre Slovákov: Začiatok novej epochy
Pred rokom 1918 boli Slováci národom bez vlastnej politickej reprezentácie a bez inštitúcií, ktoré by garantovali kultúrny a jazykový rozvoj. Vďaka vzniku Československa sa situácia zásadne zmenila:
- Začali sa rozvíjať slovenské školy a univerzity,
- vznikli Slovenské múzeum, Matica slovenská a vedecké ústavy,
- slovenský jazyk získal postavenie oficiálneho jazyka,
- otvorila sa cesta k modernizácii infraštruktúry a priemyslu na Slovensku.
Podľa historikov bol vznik Československa pre Slovákov najväčším civilizačným posunom v ich modernej histórii.
Hoci sa spoločný štát v roku 1993 pokojnou cestou rozdelil na dve samostatné republiky, odkaz Československa zostáva živý. Slovensko aj Česko sa hlásia k demokratickým hodnotám, ktoré boli základom prvej republiky. Obe krajiny uznávajú historický význam 28. októbra ako dňa, ktorý položil základy ich dnešnej štátnosti a priniesol im medzinárodné uznanie.
Oslavy v Prahe a Bratislave
V Prahe sa tradične koná slávnostný ceremoniál na Pražskom hrade, kde prezident Českej republiky udeľuje štátne vyznamenania významným osobnostiam spoločenského, vedeckého, kultúrneho a športového života. Súčasťou sú aj pietne akty pri soche T. G. Masaryka a pri hrobe neznámeho vojaka na Vítkove.
„Je to dôležitý sviatok. Pripomíname si samostatnosť Československa a hodnoty ako sú možnosť rozhodovať sami o sebe, sloboda, demokracia. Všetci si musíme uvedomiť, že sú to veci, za ktoré nielen že bojovali naši predkovia a položili za ne životy, ale že je aj našu zodpovednosťou, aby sme sa o ne starali a rozvíjali ich,“ povedal dosluhujúci český premiér Petr Fiala.
Pravdepodobný budúci český premiér Andrej Babiš sa na pietnom akte nezúčastnil, k štátnemu sviatku napísal odkaz na sociálnych sieťach. Československo sa podľa jeho slov zrodilo z odvahy, viery v slobodu a túžby po spravodlivej a sebavedomej krajine. „Aj po 107 rokoch zostáva naša republika silná a hrdá vďaka ľuďom, ktorí ju svojou prácou, odvahou a srdcom posúvajú vpred,“ napísal šéf ANO na sieti X.
Na Slovensku si predstavitelia štátu uctievajú pamiatku Milana Rastislava Štefánika pri pamätníkoch venovaných československým legionárom.
Pellegrini dodal, že napriek rozdeleniu republík v roku 1993 pokračuje spoločná cesta oboch krajín. „Sme v jednom regióne, sme súčasťou jedného veľkého európskeho spoločenstva, kolektívneho systému našej vzájomnej obrany a ochrany a jednoducho sme odsúdení na vzájomnú spoluprácu,“ dodal.
.jpg){kind=link}