Premiér Robert Fico sa nechce ľahko vzdať dovozu ruského plynu, ktorý chce Európska únia do konca roku 2027 zastaviť. Fico svoje stanovisko obhajuje najmä ekonomickými záujmami Slovenska.
Pozorovanie vybraných makroekonomických údajov však naznačuje, že závislosť na ruskej surovine nemusí Slovensku prinášať výraznú komparatívnu výhodu oproti krajinám, ktoré sa od týchto dodávok postupne odpájajú. Medzi takéto štáty patrí napríklad Česko. Situáciu zmapoval portál e15.
Napriek tomu Fico neustále zdôrazňuje dôležitosť prísunu ruského plynu, a to aj po tom, čo zmenil svoj postoj k ďalšiemu balíku protiruských sankcií. Podmienil totiž súhlas so sankciami zachovaním dovozu plynu z Ruska aj po roku 2027. „Kto chce žiť s vlkmi, musí s nimi aj vyť. Musíme pri zachovaní našich pozícií v Európskej únii prežiť toto čierne obdobie tejto medzinárodnej organizácie, ktorú považujeme za náš životný priestor,“ vyhlásil Fico vo štvrtok.
Plán Európskej komisie na ukončenie dovozu plynu do EÚ pritom označil za „imbecilný“ a zároveň avizoval, že Bratislava sa chystá pokračovať v konflikte s Komisou.
Fico si tiež uvedomuje, že zastavenie dovozu plynu z Ruska znamená definitívny koniec tranzitných poplatkov, ktoré Slovensko získavalo v stovkách miliónov eur.
Bývalý guvernér ČNB Miroslav Singer pripomína, že „uplynulo 16 rokov odvtedy, čo sme si uvedomili, že dodávky z Ruska nie sú ideálne“. Odkazuje pritom na plynovú krízu počas českého predsedníctva EÚ v zime 2008–2009, keď bol Fico tiež slovenským premiérom.
Inflácia na Slovensku rastie rýchlejšie
Slovenská inflácia dosahuje najvyššie hodnoty za posledné dva roky a hoci je krajina členom eurozóny, nevyhla sa prudkému rastu cien na prelome rokov 2022 a 2023.
Aktuálny nárast cien však nesúvisí s predchádzajúcim ponukovým šokom. Medzi hlavné faktory patria dopady vládneho konsolidačného balíčka, ktorý zvýšil niektoré dane a zaviedol nové, vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH, pričom na potraviny naopak platí nižšia DPH a zaviedla sa nová daň na sladené nápoje.
Aktuálna inflácia na Slovensku je na úrovni 4,3 %, zatiaľ čo u našich susedov je to na úrovni 2,9 %.
Platy rastú rýchlejšie v Česku, slovenské mzdy zaostávajú
Reálne mzdy – teda výplaty očistené o infláciu – rastú v Česku omnoho svižnejším tempom než na Slovensku. Českí zamestnanci sa v nominálnom vyjadrení približujú k hranici 50-tisíc korún mesačne. V prvom štvrťroku 2025 dosiahla priemerná hrubá mzda v Česku 46 294 korún (v prepočte približne 1 865 eur). Na Slovensku to bolo len 1 518 eur, teda o viac ako 300 eur menej.
Tento rozdiel v odmeňovaní ešte viac vynikne, keď sa zohľadní aj vyššia inflácia a pomalší rast reálnych miezd na Slovensku. Slovenské domácnosti tak čelia dlhodobejšiemu poklesu kúpnej sily, čo sa odráža aj v nižšej spotrebe a celkovej ekonomickej nálade.
K tomu sa pridáva aj nepriaznivý vývoj verejných financií. Slovensko totiž zápasí s výrazne vyšším rozpočtovým schodkom v porovnaní s Českom. Ak sa rozpočtový deficit vyjadrí ako podiel na HDP, situácia na Slovensku pôsobí ešte hrozivejšie – za minulý rok bol slovenský deficit viac než dvojnásobný oproti tomu českému. To zvyšuje tlak na konsolidáciu verejných výdavkov a môže v budúcnosti znamenať nové škrty či zvyšovanie daní.
Slovenskí dôchodcovia dostávajú menej ako českí, systém čaká demografická skúška
Výška starobných dôchodkov patrí medzi kľúčové ukazovatele sociálneho zabezpečenia – a aj v tejto oblasti Slovensko oproti Česku zaostáva. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku aktuálne dosahuje niečo vyše 680 eur, čo je v prepočte približne 17 000 českých korún. V Česku však dôchodcovia poberajú v priemere takmer 21-tisíc korún (855 eur)mesačne, teda viac o cca 175 eur než Slováci.
Pomerný rozdiel medzi dôchodkom a priemernou mzdou je pritom v oboch krajinách podobný – slovenskí aj českí dôchodcovia dostávajú približne 40 až 45 % priemernej mzdy. Napriek tomu sa rozdiely v kúpnej sile a životnej úrovni citeľne prejavujú.
Slovenskí seniori síce vlani dostali pred Vianocami takzvaný 13. dôchodok – mimoriadny príspevok vo výške od 300 do 606 eur, avšak ide len o jednorazové opatrenie, ktoré neprináša systémové riešenie. Navyše sa opakovane stáva predmetom politických sporov a rozpočtových kompromisov.
V pozadí však číha omnoho väčší problém: demografický vývoj. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najrýchlejším starnutím populácie. Podľa Eurostatu bude už v roku 2035 takmer tretina Slovákov staršia ako 65 rokov. To znamená, že čoraz menej pracujúcich bude musieť financovať čoraz viac dôchodcov. Sociálna poisťovňa už dnes pravidelne čelí výpadkom príjmov a štát ju musí dotovať z verejných financií.
Odborníci preto dlhodobo varujú, že bez dôchodkovej reformy a širšieho využívania druhého a tretieho piliera bude systém v budúcnosti neudržateľný. Pracujúcich tak čakajú vyššie odvody, neskorší odchod do dôchodku a v konečnom dôsledku aj menšie penzie, ak si nebudú sporiť individuálne.
