Ministerstvo vnútra chcelo začať u bezpečnostných zborov zamestnávať cudzincov z Európskej únie a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru. Sľubovalo si od toho naplnenie stavov, s ktorými sa bezpečnostné zbory dlhodobo stretávajú. Úprava ale neprešla. Podľa tajných služieb je zamestnávanie cudzincov, najmä Slovákov, o ktorých išlo predovšetkým, bezpečnostným rizikom.
Nábor cudzincov mal pomôcť so stavmi bezpečnostných zborov, potvrdila hovorkyňa ministerstva vnútra Hana Malá. Podľa nej český trh dlhodobo zápasí s nedostatkom pracovníkov, čo sa odráža aj na počte uchádzačov v bezpečnostných zboroch. Informuje portál idnes.cz.
V Českej republike momentálne chýba viac ako štyritisíc policajtov. Podľa hovorcu policajného prezídia Ondreja Moravčíka by s týmto problémom novela mohla pomôcť.
„Možnosť prijímať uchádzačov z iného členského štátu EÚ do služobného pomeru príslušníka bezpečnostného zboru (okrem Bezpečnostnej informačnej služby a Úradu pre zahraničné styky a informácie, pozn. redakcie) bola skutočne súčasťou návrhu novelizácie zákona o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov. Jej zmyslom bolo otvoriť dvere predovšetkým prípadným uchádzačom zo Slovenskej republiky, ktorá je Českej republike kultúrne i jazykovo veľmi blízko,“ vysvetľuje hovorca vnútra Ondřej Krátoška.
„V rámci medzirezortného pripomienkového konania vyslovili nesúhlas najmä spravodajské služby, ktoré návrh vyhodnotili ako príliš veľké bezpečnostné riziko, preto bola v rámci vysporiadania pripomienok vypustená,“ dodal.
Súčasná podoba zákona pochádza z roku 2003, teda ešte z doby pred vstupom do EÚ. Aj napriek mnohým zmenám a úpravám, ktoré sa týkajú výsluh alebo skúšobnej doby, prípadne prepusteniu zo služobného pomeru tak nenastane vytúžená zmena, ktorá by umožnila zmierniť podstav predovšetkým u poriadkovej polície. Českú policajnú uniformu tak Slováci neoblečú.
Slovenský prístup k Rusku
Po pomerne vypätých vzťahoch so Slovenskom sa tak situácia aj naďalej zhoršuje.
Či za tým stojí súčasný prístup Slovenska k Rusku, hovorca vnútra nekomentoval. Premiér Robert Fico pred pár dňami ako vôbec prvý vrcholný únijný politik od začiatku invázie na Ukrajinu vystúpil v ruskej televízii. V programe na štátnom kanáli Rossija 1 obvinil európske mocnosti, že svojou podporou Ukrajiny len podnecujú pokračovanie vojny, ktorá ich v skutočnosti po takmer troch rokoch od invázie už nezaujíma.
„Európska únia Ukrajincom hovorí: ‚Tu máte zbrane, tu máte peniaze, bojujte, len nás s tým neotravujte, my už s tou vojnou jednoducho nechceme mať nič spoločné,“ vyhlásil Fico.
Ruská moderátorka Olga Skabejevová, ktorá rozhovor viedla, je jednou z najznámejších mediálnych tvárí ruskej diktatúry. Počas svojej kariéry si vyslúžila prezývku „Železná panna putinovskej televízie“, vo svojom programe 60 minút napríklad označila masakre v Buči za podvody naaranžované západnými tajnými službami a vyzývala k demilitarizácii NATO. Fica v závere programu dokonca pozvala na oslavy Dňa víťazstva do Moskvy. Ten ponuku prijal.
Ďalším významným krokom, ktorý prehlbuje priepasť medzi Českom a Slovenskom je pozastavenie medzivládnych konzultácií. Tie prerušil kabinet premiéra Petra Fialu tento rok v marci. Krok zdôvodnil rozdielnymi názormi na kľúčové témy zahraničnej politiky.
Týka sa to hlavne vzťahu k Ukrajine, ktorá sa viac ako dva roky bráni ruskej invázii. Ficova terajšia vláda po minuloročnom nástupe do úradu zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo slovenských štátnych zásob.
