Český prezident Petr Pavel varuje pred tolerovaním ruských narušení vzdušného priestoru a zdôrazňuje, že aliancia musí konať rázne, aj keby to znamenalo zostrelenie ruských lietadiel. Podľa neho je rozhodnosť jedinou cestou, ako zastaviť provokácie a zabezpečiť bezpečnosť v regióne.
Ustupovať zlu jednoducho nie je možné
„Rusko sa bude správať tak, ako mu dovolíme,“ vyhlásil prezident Pavel v rozhovore pre Českú televíziu. Zdôraznil, že NATO nesmie reagovať vlažne a vojenská reakcia je legitímna. „Bohužiaľ je to balancovanie na hrane konfliktu, ale ustupovať zlu jednoducho nie je možné,“ dodal. Informuje portál Topky.
Prezident doplnil, že narušenie vzdušného priestoru aktivuje obranné mechanizmy aliancie. „To znamená aj zostrelenie takého lietadla. A to by určite nechcel nikto – ani na našej strane, ani na tej ruskej,“ povedal Pavel.
Incident nad Estónskom
Len pred pár dňami tri ruské stíhačky MiG-31 zotrvali dvanásť minút v estónskom vzdušnom priestore. Lietadlá NATO museli narušiteľov vyprovodiť a Talin požiadal o konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.
České ministerstvo zahraničných vecí reagovalo vyhlásením: „Pre Rusko máme jediný odkaz – začnite rešpektovať, kde sa končia vaše hranice. Zmiznite z Ukrajiny a nepokúšajte našu trpezlivosť.“
Európski experti volajú po tvrdšej reakcii
Obavy z príliš miernej reakcie zaznievajú aj zo zahraničia. Nemecký bezpečnostný analytik Nico Lange upozornil: „Ak ruské narušenia nášho vzdušného priestoru zostanú bez dôsledkov, Putin bude túto sivú zónu stále rozširovať a riziká pre nás budú rásť.“
Podľa Langeho prichádzajú do úvahy nielen zostrely narušiteľov, ale aj diplomatické či ekonomické opatrenia, napríklad zrušenie víz pre ruských diplomatov alebo zastavenie lodí z tzv. tieňovej flotily.
Nemecký politik CDU a bývalý plukovník Roderich Kiesewetter doplnil: „Pozorovacie misie sa musia zmeniť na obranné. Porušenia musia byť robustne potrestané. Koniec testovania – zostreliť, tak ako to urobilo Turecko v roku 2015!“ Pripomenul, že Ankara po zostrelení ruského Su-24 pred deviatimi rokmi zamedzila ďalším narušeniam hraníc.
Spoločná reakcia Európy
Okrem Estónska hlásilo narušenie vzdušného priestoru aj Poľsko pri ropnej plošine v Baltskom mori a zaznamenalo prelety ruských dronov. Moskva tieto obvinenia odmieta, no Európska únia pripravuje spoločný postup. Predseda Európskej rady António Costa oznámil, že lídri EÚ sa stretnú 1. októbra v Kodani, aby hľadali kolektívnu odpoveď.
Pavel trvá na rozhodnosti NATO
„NATO musí ukázať, že hranice sú nedotknuteľné. Ak nebudeme dôslední, Moskva to vyhodnotí ako slabosť a bude pokračovať,“ varoval český prezident. Podľa neho je jasné, že slabá alebo nejednoznačná reakcia by len povzbudila Rusko k ďalším provokáciám.
