Celý svet ju poznal ako statočnú hrdinku, ktorá dobyla vesmír. Sovietska propaganda desaťročia tvrdila, že prvý živý tvor na obiehajúcej dráhe upadol do pokojného spánku a zomrel až po týždni misie. Pravda, ktorá sa objavila až po 45 rokoch, však bola oveľa krutejšia. Lajka nezomrela ako oslavovaná pionierka, ale trpela a umrela osamotená v rozpálenej kovovej kapsule len pár hodín po štarte.
V roku 1954 sa po zasnežených uliciach Moskvy potulovala malá túlavá fenka, zrejme kríženec sibírskeho huskyho a teriéra. Váhu mala len okolo šiestich kilogramov a málokto si ju všimol. O tri roky neskôr sa z nej stal symbol celej éry: prvý živý tvor, ktorý obletel Zem.

Túlaví psi z Moskvy predstavovali pre sovietskych vedcov ideálny materiál: boli odolní, od detstva zvyknutí na hlad aj mráz a zvládali stres. Lajka bola malá, pokojná a dokázala sa ľahko zmestiť do tesnej kabíny rakety.
Vedci jej dali meno Kudrjavka, v preklade „Kudriavka“, podľa jemne zvlnenej srsti. Svet ju však poznal pod menom Lajka. Americké médiá si z nej urobili iróniu a prezývali ju „Muttnik“, čo je kombinácia slov mutt (kríženec) a Sputnik. Výber do vesmírneho programu však pre Lajku neznamenal záchranu z ulíc, ale rozsudok smrti. Píše portál Britannica.
Chruščov chcel ďalší triumf
Sovietsky zväz ohromil svet 4. októbra 1957 vypustením Sputniku 1, prvej umelej družice Zeme. Tento úspech rozpútal kozmické preteky so Západom. Nikita Chruščov, prvý tajomník ÚV KSSS, chcel ďalšie víťazstvo a to rýchlo, ideálne do 7. novembra pri oslave 40. výročia Októbrovej revolúcie.
Rozkaz padol pár dní po štarte Sputniku 1. Inžinieri mali necelé štyri týždne na vybudovanie vesmírnej lode so živou posádkou. Sputnik 2 tak vznikal v obrovskom strese, zo základných náčrtov, bez času na testovanie alebo dolaďovanie systémov. Technológia návratu z obežnej dráhy vtedy ešte neexistovala. Od začiatku bolo jasné, že Lajka letí len na jednu cestu. Studená vojna si vyžadovala symbolický čin a cena jedného života sa javila ako zanedbateľná.

Do výberu sa dostali tri fenky: Albina, Muška a Lajka. Albina už absolvovala dva suborbitálne lety, bola skúsená,no bola gravidná. Muška nezodpovedala „estetickým“ kritériám propagandy. Zostala teda Lajka. Tréning bol extrémny, až na hranici únosnosti. Psy boli zatvárané do stále menších klietok, niekedy až na dvadsať dní, aby si zvykli na stiesnený priestor kapsuly. Centrifúgy simulovali preťaženie počas štartu. Automatické kŕmenie pozostávalo z gélovej zmesi strúhanky, mäsa a tuku. Vedci sledovali tep, dýchanie aj tlak. Lajka bola pokojná a rýchlo sa adaptovala. Práve jej odolnosť rozhodla o tom, že bude vyslaná na obežnú dráhu.
Posledný akt ľudskosti
Vedúci projektu Vladimir Jazdovskij si niekoľko dní pred štartom Lajku vzal domov. Hral sa s ňou v záhrade, jeho deti ju hladili.
„Chcel som jej dopriať aspoň trochu radosti. Mala tak málo času,“ spomínal neskôr.
Potom prišla operácia. Veterinári jej pod kožu zaviedli senzory a káble, ktoré merali dýchanie, pulz a krvný tlak. Niektorí vedci vedeli, že ju posielajú na smrť a niesli to veľmi ťažko. Oleg Gazenko, jeden z hlavných fyziológov programu, po rokoch priznal: „Čím dlhšie žijem, tým viac ľutujem, že sme to urobili.“
Tri dni pred štartom bola Lajka uzavretá v hermetickej kapsule na špici rakety.

Technici dokončovali inštaláciu a fenka čakávala v úplnej tme a stiesnenom priestore. Tesne pred uzavretím poklopu sa udial moment, ktorý svedkov prenasledoval roky.
„Pobozkali sme ju na nos a zaželali šťastnú cestu. Vedeli sme, že sa nevráti.“
Podľa oficiálneho plánu mala dostať po siedmich dňoch otrávené krmivo. Skutočnosť však bola oveľa rýchlejšia.
Cesta do pekla
Sputnik 2 sa 3. novembra 1957 skoro ráno odlepil od zeme.
Zdroj: Youtube/What Happened To Laika
Lajkin dych sa počas štartu zrýchlil trikrát a srdce bilo až 240-krát za minútu, viac ako dvojnásobok jej pokojového tepu pred štartom (103 tepov/min).
Krátko po dosiahnutí obežnej dráhy zlyhal jeden stupeň rakety. Systém regulácie teploty prestal fungovať, teplota v kapsule rýchlo stúpala a za pár hodín presiahla 40 °C. Kovová kabína sa zmenila na rozpálenú pec. Signály od Lajky zanikli počas štvrtého obehu Zeme.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)


