Odtajnené záznamy ukazujú, že fenka sa spočiatku adaptovala na beztiažový stav. Pulz sa po niekoľkých hodinách stabilizoval. Bola to pravdepodobne posledná chvíľa relatívneho pokoja. Medzi piatou a siedmou hodinou však senzory prestali vysielať údaje. Lajka zomrela na prehriatie a stres, pravdepodobne päť až sedem hodín po štarte. Svet sa o tom dozvedel až desaťročia neskôr.
45 rokov klamstiev
Sovietske úrady tvrdili, že Lajka prežila týždeň a potom pokojne zomrela po otrávenom krmive alebo plánovanej eutanázii.
Západné médiá túto verziu prijali. Pravda však zostala skrytá v archívoch.
Až v roku 2002 vedec Dimitrij Malašenkov priznala, že teplotný regulačný systém nebolo možné opraviť. Lajka zomrela už po niekoľkých hodinách. Sputnik 2 medzitým obletel Zem viac ako 2500-krát, než 14. apríla 1958 zhorel v atmosfére.
Hlasy svedomia
Už v roku 1957 protestovali ochranári zvierat.
Zdroj: Youtube/AnimalWised
Sovietsky zväz argumentoval vedeckým pokrokom. Let skutočne ukázal, že organizmus môže prežiť beztiažový stav krátkodobo. Ďalší psy nasledovali, niektorí sa vrátili, iní nie.
Oleg Gazenko sa k misii vracal celý život.
„Nepodarilo sa nám získať dostatok informácií, ktoré by ospravedlnili smrť psa,“ priznal po rokoch.
V roku 2008, polstoročie po lete, odhalili v Moskve bronzový pomník Lajky. Malá fenka stojí na špici rakety a hľadí k nebu, ktoré ju stálo život.
Španielska skupina Mecano o nej spievala: „Lajka, poď späť.“ Nevrátila sa. Zostala symbolom doby, keď sa hranice vedy posúvali rýchlejšie ako hranice svedomia. Moskovská túlavá fenka prestala štekať vo vesmíre, no jej osud stále obieha Zem a pripomína nám, akú vysokú cenu môže mať ľudský pokrok.
