V deň našej návštevy počuť hudbu aj veľa smiechu. Jedna predškolská skupina sa prezlieka za lekárov a zdravotné sestry; iní spievajú a stavajú z plastových tehál.
Zamestnanci dali všetko do toho, aby bola podzemná škola čo najnormálnejšia. Na stenách visia vedľa pestrofarebných obrázkov kvetov a obrovských húseníc plagáty o nebezpečenstve mín.
A keď sa spustí siréna varujúca pred raketovým útokom, nikto sa nemusí pohnúť.
Rodina Bondarenkovcov utiekla z mesta na začiatku vojny, keď ruské jednotky tlačili na dobytie Charkova a mesto neustále ostreľovali. V metre vtedy prebývali tisíce rodín.
Keď Ukrajinci zatlačili ruské sily v septembri späť, mesto začalo opäť dýchať a Olha a jej deti sa vrátili domov. Jej manžel je v armáde, takže byť v Charkove znamenalo zostať v jeho blízkosti.
Keď sa Nikinej sestry pýtame, či sa bojí náletov, Viktória pokrúti hlavou. „Siréna znamená, že raketa môže zasiahnuť, alebo nemusí. Je to 50 na 50. Musíte len veriť, že všetko bude v poriadku.“
Má 11 rokov.
Najväčším problémom Charkova je jeho poloha. Ruská hranica je vzdialená len 40 kilometrov. „Potrebujeme moderné systémy protivzdušnej obrany,“ hovorí starosta Ihor Terekhov.
Ale aj tie najmodernejšie západné systémy by v takej blízkosti zlyhávali.
Intenzita leteckých útokov sa od decembra zvýšila, škola v metre sa plní deťmi. Mesto tak začalo robiť trvalejšie podzemné úpravy.
V priemyselnej štvrti, ktorá zostala ťažko poškodená raketovými útokmi, vzniká pod športovým ihriskom celá nová škola. Triedy budú zakopané päť metrov pod povrchom s kapacitou pre 900 žiakov v dvoch zmenách.
Dnes je to podlhovastá škrupina, na ktorej stavitelia spájkujú, omietajú a zatĺkajú kladivom. Hlavný konštruktér hovorí, že jeho firma pred inváziou postavila novú luxusnú zoologickú záhradu a prerobila centrálny park. „Teraz robíme toto,“ mykol plecami.
Pripomína mu to jadrové bunkre postavené v sovietskych továrňach počas studenej vojny.
„Naozaj nechcem, aby sme sa presťahovali do podzemia. Toto je nutené bezpečnostné opatrenie,“ vysvetľuje starosta pri obhliadke miesta.
Škola má byť hotová do konca marca, aj keď to vyzerá ako optimistický predpoklad. Starosta potom plánuje podobnú štruktúru v každom okrese. Je to veľká investícia.
„Raketám, ktoré sa najčastejšie používajú na zničenie nášho mesta, trvá 40 sekúnd, kým sem priletia,“ zdôrazňuje Terekhov – na evakuáciu normálnej školy tak nie je dosť času. „Táto vojna sa skončí, keď vyhráme. Ale medzitým majú deti právo študovať. Takže staviame takéto školy.“
Krátko pred cestou do Charkova zasiahol príval rakiet obytné oblasti mesta. O život prišlo jedenásť ľudí.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
