Podávanie prihlášok na vysoké školy sa pre mnohých maturantov a ich rodiny mení na nečakanú finančnú skúšku. Kým ešte pred pár rokmi sa poplatky za prijímacie konanie vnímali skôr ako symbolická suma, dnes môžu v niektorých prípadoch výrazne zaťažiť rozpočet. Najmä ak sa uchádzač hlási na viacero fakúlt či odborov, konečná suma sa môže vyšplhať na stovky eur ešte predtým, než vôbec prekročí prah univerzity.
Výška poplatkov sa na Slovensku líši nielen medzi jednotlivými školami, ale dokonca aj medzi fakultami v rámci tej istej univerzity. Závisí od typu štúdia, atraktivity odboru a administratívnej náročnosti prijímacieho procesu. Napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave sa sumy pohybujú v širokom rozpätí a to od niekoľkých desiatok eur až po takmer stovku (50-100 eur). Najlacnejšie vyjdú technicky a prírodovedne orientované odbory, zatiaľ čo záujemcovia o medicínu či zubné lekárstvo musia počítať s výrazne vyššími nákladmi. Informuje portál tvnoviny.sk.
Rozdiely sú citeľné aj na iných univerzitách. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici zaplatia uchádzači o niektoré humanitné smery (prihláška na históriu 30 eur) menej než tí, ktorí mieria na prestížnejšie a žiadanejšie programy, ako sú medzinárodné vzťahy (medzinárodné vzťahy 57 eur). Podobne je to aj v Košiciach na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, kde je učiteľstvo (prihláška 20 eur) lacnejšie než štúdium medicíny (40 eur).
Podľa zástupcov univerzít si jednotlivé fakulty nastavujú výšku poplatkov samy. Do rozhodovania vstupuje viacero faktorov: náklady na spracovanie prihlášok, organizáciu prijímacích skúšok, ale aj popularita daného študijného programu. Čím je odbor vyhľadávanejší a čím viac uchádzačov sa naň hlási, tým vyšší býva poplatok. V praxi to znamená, že práve najatraktívnejšie smery sú pre študentov aj finančne najnáročnejšie už na začiatku.
Situáciu ešte viac zvýrazňuje porovnanie so zahraničím, najmä s Českou republikou
České univerzity sú dlhodobo obľúbené medzi slovenskými študentmi a jedným z dôvodov sú aj nižšie poplatky za prihlášky. Masarykova univerzita v Brne má poplatky za podanie prihlášky nastavené v rozmedzí približne od 19 € do 37 €, pričom konečná suma sa odvíja od konkrétnej fakulty a študijného programu.
Karlova univerzita v Prahe má rozdielne sadzby podľa odboru. Uchádzači o štúdium na filozofickej fakulte zaplatia okolo 36 €, zatiaľ čo záujemcovia o lekárske odbory musia počítať s poplatkom približne 41 €.
Pre rodiny, ktoré musia financovať viacero prihlášok, môže byť tento rozdiel výrazný a pri rozhodovaní o budúcnosti zohráva čoraz väčšiu úlohu.
Zástupcovia študentov upozorňujú, že výška poplatku za prijímacie konanie nie je len technickou záležitosťou, ale aj signálom o dostupnosti štúdia. Podľa nich by si vysoké školy mali uvedomiť, že vysoké sumy môžu niektorých uchádzačov odradiť ešte predtým, než dostanú šancu preukázať svoje schopnosti. Najviac sú pritom ohrození študenti zo sociálne slabších rodín alebo tí, ktorí si podávajú viacero prihlášok, aby zvýšili svoje šance na prijatie.
Aspoň čiastočnú úľavu môžu priniesť elektronické prihlášky
Viaceré univerzity ponúkajú nižší poplatok v prípade, že uchádzač nevyužije papierový formulár a celý proces vybaví online. Rozdiel sa môže pohybovať v desiatkach eur, čo pri viacerých prihláškach už predstavuje citeľnú úsporu. Napriek tomu len málokto riskuje, že by sa hlásil iba na jeden odbor či jednu školu. Väčšina maturantov si podáva viacero prihlášok naraz, aby mali istotu, že sa na niektoré štúdium dostanú.
Celý proces tak pre mnohých mladých ľudí začína finančným testom ešte pred samotnými prijímacími skúškami. V čase, keď rodiny riešia výdavky spojené s maturitou, učebnicami či prípravnými kurzmi, sa k tomu pridávajú aj poplatky za prihlášky. Tie síce samy osebe nemusia pôsobiť dramaticky, no v súčte môžu dosiahnuť sumu, ktorú už nemožno ignorovať.
Rozdiely medzi Slovenskom a Českom navyše vyvolávajú otázku, či vysoké poplatky nemôžu nepriamo podporovať odchod mladých ľudí za hranice. Pre niektorých študentov sa totiž zahraničná univerzita môže javiť ako finančne výhodnejšia už v samotnom úvode štúdia. Ak sa k tomu pridá vyššia prestíž školy či širšia ponuka odborov, rozhodovanie sa ešte viac prikláňa na stranu susednej krajiny.
