Starostlivosť o ústnu dutinu už dávno nie je iba otázkou pekného úsmevu. Najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že stav chrupu a ďasien môže úzko súvisieť s fungovaním mozgu, kĺbov aj srdca. Odborníci upozorňujú, že pravidelná hygiena a preventívne prehliadky môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní rizika desiatok vážnych ochorení.
Dlhodobé výskumy ukazujú, že infekcie a zápaly v ústnej dutine nemajú izolovaný charakter. Baktérie z neliečených ochorení ďasien sa môžu dostať do krvného obehu a následne ovplyvniť aj iné orgány. Odborná diskusia na konferencii American Association for the Advancement of Science, ktorá sa nedávno konala v Arizona, sa venovala práve tejto téme, uviedol portál Euronews.
Podľa profesora Alpdogana Kantarciho z University of Minnesota School of Dentistry existujú dôkazy, že udržiavanie zdravého chrupu môže súvisieť so zníženým rizikom viac ako päťdesiatich systémových ochorení. Ide napríklad o poruchy kognitívnych funkcií či zápalové ochorenia kĺbov.
Čo sa deje, keď sa baktérie dostanú ďalej
Agresívna forma zápalu ďasien, známa ako parodontitída, patrí medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať pravdepodobnosť rozvoja reumatoidnej artritídy či demencie. Mechanizmus je podľa odborníkov založený na chronickom zápale.
Mikroorganizmy z ústnej dutiny sa môžu presunúť do krvného riečiska a následne do mozgu. Dlhodobý zápal potom podporuje tvorbu škodlivých plakov, ktoré narúšajú komunikáciu medzi nervovými bunkami. Zároveň môže imunitný systém reagovať prehnane a poškodzovať vlastné tkanivá, napríklad v oblasti kĺbov.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz, že ochorenia ďasien priamo spôsobujú demenciu alebo artritídu. Súvislosť však považujú za významnú a hodnú ďalšieho skúmania.
Odborníci odporúčajú čistiť si zuby minimálne trikrát denne, pravidelne absolvovať profesionálne čistenie a nezanedbávať preventívne prehliadky. Výskumy naznačujú, že ľudia s miernymi či stredne ťažkými zdravotnými ťažkosťami, ktorí sa o chrup starajú dôsledne, dosahujú lepšie výsledky aj v oblasti kognitívnych funkcií.
Dôležité je najmä večerné čistenie pred spaním a dôkladná hygiena po konzumácii sladkostí. Kantarci odporúča používanie elektrickej zubnej kefky a nezabúdať ani na jazyk, na ktorom sa môže hromadiť veľké množstvo baktérií.
Európa a rozdiely v starostlivosti o chrup
Hoci sa Spojené kráľovstvo často stáva terčom vtipov o kvalite chrupu, problémy s ústnou hygienou sa týkajú viacerých krajín Európy. Štúdia z roku 2022 označila Nórsko za štát s najvyššou mierou starostlivosti o zuby. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Srbsko, Lotyšsko a Poľsko.
Pokiaľ ide o návštevy zubára, najlepšie výsledky dosiahlo Holandsko. Naopak, Portugalsko, Írsko a Spojené kráľovstvo zaznamenali nižšiu frekvenciu preventívnych kontrol.
Údaje Eurostat z roku 2024 ukazujú, že obyvatelia Európskej únie vo veku 65 rokov a viac častejšie hlásia nenaplnené potreby v oblasti zubnej starostlivosti než mladšie vekové skupiny.
Príčinou sú vysoké náklady, dlhé čakacie lehoty a obmedzená dostupnosť služieb, najmä vo vidieckych regiónoch. Sociálno-ekonomické rozdiely tak významne ovplyvňujú stav chrupu populácie.
Kantarci upozornil aj na ďalší faktor – zmenu stravovacích návykov v západnom svete. Nadmerná konzumácia ultraspracovaných potravín, mäkká strava, nedostatok pohybu a rastúca miera obezity vytvárajú podmienky pre zhoršovanie zdravia ústnej dutiny.
Najnovší prieskum stavu chrupu dospelých v Spojenom kráľovstve ukázal, že zubný kaz má viac ako 40 percent obyvateľov, čo predstavuje výrazný nárast oproti roku 2009. Takmer polovica respondentov uviedla, že problémy so zubami negatívne ovplyvňujú ich každodenný život.
Odborná komunita sa čoraz viac zhoduje, že prevencia v oblasti ústnej hygieny by mala byť vnímaná ako súčasť širšej zdravotnej stratégie.
Zlepšenie povedomia o tom, že zdravé ďasná a zuby môžu prispieť k lepšiemu fungovaniu organizmu ako celku, je podľa vedcov nevyhnutné. Starostlivosť o chrup tak nie je iba estetickou záležitosťou, ale dôležitým krokom k ochrane mozgu, srdca a pohybového aparátu.
