Chlieb, rožky, pečivo. Všetko z pekárni zdá sa v najbližších mesiacoch bude razantne drahšie. Hlavná príčiny nie je rast cien pšenice, alebo jej nedostatok, ale opatrenia vlády.
Slovensko dnes čelí situácii, ktorá môže mať dlhodobé a veľmi nepríjemné následky: stáva sa krajinou, kde vlastná pekárenská výroba stráca konkurencieschopnosť. Dôvodom je prudký rast nákladov, ktoré tlačia domácich výrobcov k zvyšovaniu cien. Najmä malé a stredné pekárne upozorňujú, že ak budú musieť zdražovať rýchlejšie než zahraničná konkurencia, prídu o odbyt a trh zaplavia lacnejšie produkty z okolitých krajín.
Pekári už dnes rátajú s tým, že výroba bude drahšia z viacerých dôvodov:
- výrazné navýšenie minimálnej mzdy,
- rast cien energií a nájomného,
- nové daňové zaťaženie,
- dlhodobý tlak na mzdové príplatky za nočnú a víkendovú prácu.
Podnikatelia z praxe hovoria o dvojcifernom raste cien. Ingrid Šugarová, majiteľka žilinskej remeselnej pekárne to zhrnula na topky.sk slovami: „Vládne konsolidačné opatrenia nás tlačia k zvyšovaniu cien,“ čo vystihuje náladu celého odvetvia.
Riziko, ktoré môže stáť Slovensko milióny
Práve prehlbujúci sa rozdiel medzi domácou a zahraničnou cenou hrozí tým, že slovenské výrobky prestanú byť pre obchodné reťazce zaujímavé. Tie už roky brzdia rast cien potravín z vlastných marží, no podľa obchodníkov sa dostali na hranicu, kde už nie je priestor ustúpiť viac.
Ak budú zahraniční producenti naďalej ponúkať lacnejšie pečivo, môže sa stať, že slovenské pekárne nebudú schopné udržať svoje miesto na pultoch. A to znamená:
- zníženie výroby doma,
- stratu pracovných miest,
- rast závislosti od importu,
- odliv peňazí do zahraničia.
Odborníci varujú, že ide o tichý, ale zásadný problém. Pekárne tvorí viac než 12 000 pracovných miest a sú rozmiestnené vo všetkých regiónoch. Každoročná strata trhového podielu v prospech dovozu by znamenala, že slovenské peniaze odchádzajú mimo krajinu, namiesto toho, aby podporovali miestnu ekonomiku.
Pekári upozorňujú na strategické zlyhanie
Zväz pekárov zdôrazňuje, že potravinárstvo by malo mať v štáte výrazne vyšší strategický význam. V praxi však sektor čelí rastúcemu daňovému aj odvodovému zaťaženiu. Keďže až polovicu nákladov tvorí práca, každé navýšenie minimálnej mzdy sa okamžite premieta do koncových cien.
Zároveň pripomínajú, že ústup slovenských produktov z trhu by spustil reťazovú reakciu: menej domácich výrobkov znamená slabšiu potravinovú sebestačnosť aj vyššiu zraniteľnosť v krízových obdobiach. Slovensko tak získava nelichotivé označenie krajiny, ktorá vlastnú produkciu nedokáže ochrániť natoľko, aby ostala konkurencieschopná.
Hoci konečné ceny určia obchodné reťazce, už teraz je zrejmé, že boj o miesto na pultoch bude ostrejší než kedykoľvek predtým — a Slovensko môže na ňom každoročne strácať obrovské peniaze.
