Izraelský útok na Irán vyvolal obavy z ďalšej eskalácie napätia na Blízkom východe, pričom mnohí experti varujú pred potenciálnym globálnym konfliktom. Situáciu v relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark analyzoval politik Eduard Chmelár, ktorý spochybnil oficiálne izraelské zdôvodnenia útoku a varoval pred nepredvídateľnými dôsledkami.
Moderátor Peter Bielik začal rozhovor otázkou, či Izrael skutočne útočí na ciele, ktoré preňho predstavujú bezprostrednú hrozbu. Eduard Chmelár jednoznačne odpovedal negatívne a prirovnal súčasnú situáciu k udalostiam pred inváziou do Iraku v roku 2003, keď vtedajší americký minister zahraničných vecí Colin Powell mával pred Bezpečnostnou radou OSN „smiešnym papierikom“ ako dôkazom o zbraniach hromadného ničenia, ktoré sa neskôr ukázali ako lož.
Chmelár kritizoval izraelského premiéra Netanjahua za neustále vyhrážanie sa iránskou jadrovou hrozbou, hoci neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Irán vyvíjal jadrové zbrane. Uviedol, že v roku 2003 samotný ajatolláh Chameneí zakázal akékoľvek experimenty vedúce k jadrovým zbraniam a v roku 2013 dokonca vyhlásil vlastníctvo jadrových zbraní za hriech. Americké spravodajské služby popreli informácie o blížiacom sa iránskom jadrovom vyzbrojovaní. Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi potvrdil, že nemajú žiadne dôkazyo iránskej výrobe jadrových zbraní. Chmelár obvinil denník N z prekrútenia tejto informácie.
Bielik následne poukázal na dlhodobé iránske vyhrážky Izraelu „vymazaním z mapy sveta“. Chmelár súhlasil, že takéto vyjadrenia sú neprijateľné, ale vysvetlil, že išlo o metaforické vyjadrenie o „vymazaní z mapy dejín“, nie o fyzické zničenie. Zdôraznil, že Irán v moderných dejinách nikdy nikoho nenapadol. Naopak, ak by bol Irán donútený vyvinúť jadrové zbrane, bolo by to práve v dôsledku tlaku zo strany USA a Izraela, keďže „proti jadrovým štátom sa proste neútočí“.
Proxy vojny a regionálna hegemónia
Bielik pripomenul, že Irán sponzoruje skupiny ako Hizballáh a dodáva komponenty na výrobu rakiet pre Hamas. Chmelár priznal, že ide o princíp „proxy vojny“, ktorý však podľa neho praktizujú aj iné veľmoci vrátane USA. Zopakoval, že Irán ako štát nikdy nemal agresívne útočné sklony a iránsko-iracká vojna vypukla po útoku Iraku s podporou USA.
Chmelár tiež upozornil, že práve zásah koalície ochotných v Iraku posilnil vplyv Iránu v regióne. Zároveň vyzdvihol Izrael ako jedinú krajinu v regióne, ktorá nepodpísala zmluvu o nešírení jadrových zbraní, hoci údajne vlastní 90 jadrových hlavíc, zatiaľ čo Irán túto zmluvu podpísal a do roku 2020 ju aj dodržiaval, aj napriek odstúpeniu USA od jadrovej dohody v roku 2018.
Riziká náboženského fanatizmu a globálna šachovnica
Chmelár varoval pred nebezpečenstvom, ak sa politika začne riadiť apokalyptickými náboženskými víziami. Poukázal na vyjadrenia amerického veľvyslanca v Izraeli, ktorý je podľa neho „kresťanský sionista“ a verí, že Izrael má ovládnuť Palestínu kvôli príchodu konca sveta. „Máme tu náboženských fanatikov na oboch stranách a to je tá najhoršia kombinácia, ktorá v takomto konflikte môže byť,“ konštatoval.
Z hľadiska vojenských schopností Izraela a Iránu Chmelár uviedol, že Izrael má síce silnú protiraketovú obranu, ale Irán dokázal nájsť spôsob, ako ju prelomiť. Napriek tomu Izrael ťahá za dlhší koniec vďaka lepšej výzbroji a podpore USA. Chmelár je presvedčený, že cieľom izraelského útoku nie je iránsky jadrový program, ale skôr zvrhnutie islamského režimu v Iráne a snaha o regionálnu hegemóniu. Dodal, že zvrhnutie režimu v Iráne nie je jednoduché, keďže teokratický systém má silnú štruktúru.
Postoj Slovenska: Neutralita alebo zbabelosť?
Peter Bielik sa na záver opýtal na postoj Slovenska k tomuto konfliktu. Eduard Chmelár označil absenciu oficiálnej pozície Slovenska za škandál. Kritizoval vládu a ministerstvo zahraničných vecí za to, že ani týždeň po útoku nedokázali zaujať stanovisko.
Chmelár zdôraznil, že Slovensku vždy svedčali vyvážené vzťahy a neutralita. Poukázal na to, že Slovensko hlasovalo s okrajovými štátmi v OSN o prímerí v Gaze, pričom sa zdržalo hlasovania namiesto toho, aby sa pridalo k väčšine európskych štátov, ktoré hlasovali za. „Je to taká klasická slovenská, odpustite mi ten výraz, predposratosť,“ povedal Chmelár, kritizujúc strach Slovenska znepriateliť si niekoho.
Chmelár tiež ostro vystúpil proti snahám označiť kritiku izraelskej zahraničnej politiky za antisemitizmus. Zdôraznil svoju dlhodobú podporu obetiam holokaustu a boj proti nacizmu, a preto si vyprosuje takéto obvinenia.
Vzhľadom na angažovanosť Pakistanu a Číny na strane Iránu, ako aj Indie na strane Izraela, a ponuku Ruska na sprostredkovanie, hrozí, že konflikt na Blízkom východe sa stane ďalším ohniskom globálnej vojny. Chmelár varoval, že situácia je mimoriadne nebezpečná a môže mať nedozerné následky pre celý svet, pričom dúfa, že snahy o diplomatické riešenie prevážia nad eskaláciou.
