Situácia sa ďalej komplikovala, objavili sa stavy zmätenosti a dezorientácie, pričom mu bol zistený výrazný pokles červených krviniek a následne mu bola podaná transfúzia.
„Len spal, bol veľmi slabý, zle rozprával a nevládal jesť. Keď som prišla, brat bol pripútaný k posteli. Prosebnými očami ma žiadal, aby som ho odpútala“ opisuje ďalej.
Počas hospitalizácie došlo aj k pádu z nemocničného lôžka, pri ktorom si udrel hlavu a vytrhol zdravotnícke pomôcky. Rodina poukazuje na to, že nebolo vykonané vyšetrenie, ktoré by vylúčilo poškodenie mozgu.
„Pýtala som sa, či mu robili CT hlavy. Neurobili.“
Piateho januára bol pacient opäť operovaný pre zhoršenie stavu rany. Po zákroku skončil na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde bol uvedený do umelého spánku a napojený na pľúcnu ventiláciu.
„Až o 19:00 mi oznámili, že je na ARO. O hodinu neskôr mi lekár povedal, že zákrok nezvládol, je v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii,“ vysvetľuje žena.
Na druhý deň sa potvrdila sepsa, teda celková infekcia organizmu. Lekári rozhodli o amputácii celej nohy v snahe zastaviť šírenie infekcie. Rodina tvrdí, že informácie, ktoré dostávala, boli nejasné a často si odporovali.
Počas nasledujúcich dní boli príbuzní uisťovaní, že pacient reaguje a jeho stav sa stabilizuje. Keď ho však videli osobne, jeho skutočný zdravotný stav pôsobil dramaticky odlišne. Objavovali sa nekontrolované pohyby, silné svalové zášklby a bol pevne fixovaný k posteli.
„Mal silné tiky, mlátil hlavou, jazyk mal zapadnutý dozadu, ruky mal tak silno priviazané, že nemohol pohnúť ani prstom,“ opisuje jeho stav.
Napriek náznakom zlepšenia, o ktorých boli informovaní, pacient napokon zomrel v priebehu niekoľkých dní. Rodina je presvedčená, že kľúčové zlyhanie nastalo už v úvodnej fáze liečby, keď nebola vykonaná včasná amputácia a infekcia sa mohla šíriť ďalej do tela.
„Vyjadrujem úprimnú sústrasť celej rodine. Tento prípad by mal byť prešetrený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Naše zdravotníctvo je, žiaľ, pozadu. Aj keď niektorí tvrdia, že je v poriadku, realita je iná. Politici často myslia najmä na vlastné záujmy, no keby viac financií smerovalo do zdravotníctva, zlepšili by sa podmienky v nemocniciach a možno by sa zlepšil aj prístup zdravotníckeho personálu k pacientom. V mnohých iných krajinách funguje zdravotná starostlivosť lepšie než u nás. Z toho, čo vnímam, má nemocnica v Ružinove jeden problém za druhým,“ píše užívateľ Stanislav na sociálnej sieti.
„Je mi z toho všetkého veľmi ťažko. Keby išlo o vplyvného človeka, okamžite by sa mu dostalo inej starostlivosti. Obyčajný človek však často zostáva bez pozornosti, akú by potreboval. Toto je, žiaľ, krutá realita. Vyjadrujem úprimnú sústrasť celej rodine,“ píše Mikuláš.
Príbuzní hovoria o neľudskom a necitlivom prístupe, o nedostatku empatie a o tom, že sa denne stretávali s protichodnými informáciami. Smrť muža vnímajú ako dôsledok oneskorenej a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
