Tragédia je pre rodičov o to bolestivejšia, že prišli už o druhého syna.
Pod príspevkom na sociálnej sieti sa objavili stovky reakcií verejnosti.
„Veď ani Šustera by už tu nebolo, keby nebol prezident, VIP pacient. Ostatní sú akurát tak drevený spacák. Dnes sa dostať do nemocnice, vyjdeme predom nohami. Zavolajte si o výsledky, ale telefóny ani … nedvíhajú,“ píše Fuchs.
Užívateľka Iva píše: „Áno je to veľmi smutné aj mne ,tak umrela mamina v nemocnici. Samá arogancia, neľudské správanie, no platy chcú prezidentské.“
„Aj nám dali zvonček na privolanie pomoci tak, aby sme na nich nedočiahli, takže týmto spôsobom nebolo možné ani pomoc privolať, keď ste privolali sestru. Tak vám ešte vynadá,“ píše Ľudmila.
Ľudia vyjadrujú sústrasť a zároveň frustráciu z vlastných skúseností so zdravotníctvom.
„My sme to s naším otcom mali veľmi podobne. Lekári prestali brať svoje povolanie vo väčšine prípadov ako poslanie, odrobia si hodiny v práci a sú naozaj nezodpovední, pracovné povrchní a len aby sa čo najrýchlejšie zbavili prípadu. Česť výnimkám. No je to strašné,“ konštatuje Radka.
„Bože to sa len ťažko číta, nie sa ešte vcítiť, aké musel mať bolesti a čo prežíval. Je mi to veľmi ľúto. Úprimnú sústrasť a verím, že sa dostane spravodlivý trest! Aj keď v tejto krajine už je všetko hore nohami. Nechápem, ako môžu nechať človek tak trpieť. Veď sme ľudské tvory.. 😔Strašné……,“ píše Maťa.
Paula vyjadruje tiež nespokojnosť so zdravotníctvom na Slovensku.
„To isté hovorím: som v nemocnici, v bolestiach po operácii. Zvoním aj desaťkrát, nikto nič neodpovedá. Hlavne sa rozprávajú medzi sebou, smejú sa na celej chodbe a ešte im pritom zdvíhajú platy, pričom civia do mobilov a škeria sa. Je mi veľmi ľúto pánovi, ktorý zomrel; vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho rodine. Zároveň vyjadrujem nespokojnosť s prístupom zdravotníckeho personálu. Ešte veľa majú čo sa učiť, ako sa správať k pacientom. Hanba zdravotníctvu!“
„To je najhoršia nemocnica Ružinov zabili mi tam otca,“ píše Sandra.
„…mne dedka. Toto sa ani ako nemocnica nedá nazvať,“ pridáva sa Susana.
„Aj ja pridávam svoju skúsenosť: v Ružinove nám pred dvomi rokmi zomrel otec a najhoršie je, že nám nedovolili ísť k nemu. Ešte nám povedali, že nebojte sa, váš otec neumiera, a ráno nám zavolali správu o jeho smrti. Úprimnú sústrasť,“ konštatuje Kikuša.
„… je to strašné čítať, to je ako nemocnica v 18. storočí ! Bratislava má strašnú povesť čo sa týka lekárskej starostlivosti. Aby niekto v roku 2026 zomrel kvôli zanedbanému stavu cukrovky, to je trestuhodné. V decembri lekár povedal, že palec mal byť už dávno preč, tam išlo o minúty, dostal sepsu do organizmu kvôli tomu, že si niekto zanedbal robotu,“ píšu ostatní.
„však boli sviatky, aj toto si dovolil doktor povedať,“ píše Iveta.
„To sa nikdy nezmení keď ľudia budú ticho a neukážu svoj hnev voči tomu čo sa deje,“ apeluje na ostatných Helena.
„Mám rovnakú skúsenosť s nemocnicou v Ružinove. Takto som prišla o svojho otca. Do nemocnice išiel len na rehabilitáciu. K rehabilitácii však ani nedošlo. Privezli ho a zanedbali. Vďaka tejto nemocnici zomrel. Vyčítam si, že som ho tam dala a dôverovala im. Nikdy nezabudnem na sestričky, ktoré sa na chodbe smiali a pacienti boli obklopení kalužami moču až pod posteľou. Rodinní príslušníci sa dožadovali aspoň základnej starostlivosti o svojich blízkych. Odpoveď, ktorú som dostala od pani primárky, znela: „Viem, že tam mám hyeny. Nemôžem ich však všetky vyhodiť, nie sú sestričky.“ Vašej rodine vyslovujem úprimnú sústrasť a verte, že vás chápem viac, než si myslíte. Posielam veľa síl. 🖤 Ďalšia zbytočná smrť,“ konštatuje Janka.
Aj Susana sa pridáva: „Do Ružinova v živote nikdy! Tam ľudia doslova chodia umierať! Ja som tam pred ôsmimi rokmi spôsobila taký rozruch počas hospitalizácie svojho otca, že som takmer dostala infarkt. V akom zúboženom stave som ho tam našla! Ihneď som si ho vzala domov. Zavrieť túto nemocnicu a tých lekárov! O tom, ako zomrel môj dedo v tej „nemocnici“, ani nebudem hovoriť. Mohol ešte dlho žiť, no zanedbali ho z ich strany a tajili dôležité informácie!“
„22.12 už to bolo treba riešiť a nie sa nechať odpáľkovať. Ľudia bojujte za svoje práva skôr a kľudne sa nebojte aj scénu spraviť,“ dodáva silu ostatným ľuďom Tibor.
Podobnú skúsenosť majú aj ďalší ľudia, ktorí sa stretli s rovnakými problémami alebo situáciami, a ich príbehy sa od toho môžu výrazne líšiť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
