Všeobecná lekárka MUDr. Jana Bendová, PhD. upriamuje pozornosť na chronické a tiché zápaly, ktoré sú spočiatku znesiteľné a často aj ignorované.
Aj keď podporná liečba v podobe zdravej stravy, fyzického pohybu či vitamínových doplnkov priaznivo pôsobí na zápalový proces, bez odborných lekárskych vyšetrení a adekvátnej liečby príčiny sa zápalu nezbavíte. Kľúčom k úspešnej liečbe sú včasná diagnostika, absolvovanie potrebných testov a vyšetrení a takisto aj zmena životného štýlu.
So zápalovým ochorením sa už stretol azda každý z nás, avšak existujú aj tzv. chronické zápaly. V čom spočívajú? A prečo sa nazývajú aj tichými zápalmi?
Chronický zápal znamená, že zápalová reakcia v tele trvá dlhšie ako je bežné, neustupuje, alebo sa opakovane vracia. Môže ísť o zápal, ktorý prebieha v jednej konkrétnej časti tela, napríklad chronický zápal mandlí, ďasien, prínosových dutín a podobne. Tie bývajú často spôsobené opakovanými infekciami, dráždením alebo oslabenou imunitou.
Na druhej strane existuje aj tzv. tichý chronický zápal, ktorý neprebieha na jednom mieste, ale v celom organizme často bez výrazných príznakov. Ide teda o systémový zápal. Môže pretrvávať mesiace, dokonca aj roky. Takýto zápal zvyčajne nebolí, nesignalizuje sa zvýšenou teplotou, ale pomaly a „potichu“ poškodzuje cievy, tkanivá a orgány. Práve preto ho nazývame „tichý“ (skrytý) zápal, keďže človek často netuší, že sa v jeho tele niečo deje.
Ako sa chronický zápal najčastejšie prejavuje? Aké signály nám dajú najavo, že niečo nie je v poriadku?
Lokalizované chronické zápaly sa zvyčajne prejavujú opakovanými problémami na rovnakom mieste, napríklad časté bolesti hrdla, „škrabanie“ v hrdle, pocit cudzieho tela v hrdle, zápach z úst, krvácanie ďasien, prípadne bolesti v oblasti postihnutého orgánu. Tieto príznaky pacienti často podceňujú, pretože sú mierne alebo znesiteľné.
Tichý chronický zápal sa prejavuje veľmi všeobecne:
- únavou, vyčerpanosťou,
- tráviacimi ťažkosťami,
- bolesťami kĺbov alebo svalov,
- kožnými vyrážkami,
- prípadne opakovanými infekciami.
Ide o súhrn signálov, ktoré sa často nezdajú závažné, no ak trvajú dlhšie, rozhodne si zaslúžia pozornosť.
Kedy by sme už mali zvážiť návštevu ošetrujúceho lekára?
Vždy, keď sa príznaky opakujú, pretrvávajú dlhšie ako 3 týždne, alebo ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, treba sa poradiť s lekárom. Všeobecný lekár vie rozpoznať, či ide o bežné dočasné ochorenie s dlhším priebehom, alebo o problém, ktorý si vyžaduje ďalšiu diagnostiku. Platí, že čím skôr konáme, tým jednoduchšia býva liečba.
Akými spôsobmi možno odhaliť skrytý chronický zápal? Ako prebieha diagnostika? Na čo sa má pacient pripraviť?
V prvom rade sa všeobecný lekár zameria na rozhovor (anamnézu) a fyzikálne vyšetrenie. Pýta sa aké sú príznaky, kde presne sú lokalizované, s čím súvisia a podobne. Pri fyzikálnom vyšetrení zvyčajne vyšetrí podrobne ústnu dutinu, „popočúva“ srdcové ozvy aj dýchanie, prípadne vyšetrí brucho či ďalšie časti tela. Pri podozrení na chronický zápal ale často realizujeme aj laboratórne vyšetrenia:
- krvné testy – zápalové markery ako CRP, krvný obraz, počet bielych krviniek, ASLO, anti-Dnáza,
- vyšetrenie moču chemicky aj močový sediment, prípadne kultivačné vyšetrenie moču,
- výter z hrdla a z nosa,
- zobrazovacie vyšetrenia (ultrazvuk, RTG, ECHO) podľa lokalizácie problému.
Pacient by mal byť pripravený na to, že hľadanie príčiny môže trvať dlhšie najmä pri tichom zápale. Často je potrebná aj spolupráca so špecialistami.
Prečo sú prvotné príznaky často ignorované a podceňované?
Lokalizované zápaly bývajú často bez horúčky, akútnej bolesti a preto ich pacienti vnímajú ako bežné a znesiteľné. Tichý zápal je ešte zradnejší. Väčšina príznakov sa dá pripísať únave, vyčerpaniu, stresu alebo veku.
A čo môže spôsobiť príliš neskorá diagnostika?
Ak zápal neriešime, môže dôjsť k trvalému poškodeniu postihnutého tkaniva. Je dokázané, že chronický zápal súvisí aj s kôrnatením ciev a jeho následkami, teda srdcovým infarktom, či mozgovou porážkou. Najnovšie výskumy poukazujú aj na súvislosť chronického zápalu s rozvojom nádorových ochorení ale aj ochorení ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba.
Ktoré časti tela bývajú najviac postihnuté chronickými zápalmi?
Najčastejšie postihnuté oblasti sú:
- krčné mandle, prínosové dutiny, ďasná, pokožka (napr. pri ekzémoch),
- črevá, napríklad ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba,
- kĺby a chrbtica (reumatické zápaly),
- dýchacie cesty (astma, chronická bronchitída),
- cievy – pri systémových zápaloch.
Genetika, životný štýl či slabá imunita. Čo môže byť spúšťačom chronických zápalov? Ako sa im vyhnúť?
Spúšťačom môže byť kombinácia faktorov ako:
- genetická predispozícia,
- nevhodná strava (priemyselne spracované potraviny, cukor, trans-tuky),
- nedostatok pohybu, chronický stres, znečistené prostredie,
- nedoliečené akútne zápaly.
Prevenciou je zdravá životospráva, teda pravidelný pohyb, zdravé stravovanie, kvalitný spánok, zvládanie stresu a včasná liečba akútnych ochorení. Za dôležité považujem aj pravidelné absolvovanie preventívnych prehliadok u všeobecného lekára, preventívnych stomatologických a gynekologických prehliadok, starostlivosť o zuby a ústnu dutinu a dentálnu hygienu.
Aké ochorenia môžu zvyšovať riziko vzniku chronického zápalu? Môže sa takýto zápal podieľať aj na vzniku iných ochorení v tele?
Rizikové sú najmä:
- obezita, cukrovka, metabolický syndróm,
- chronický stres a depresia,
- autoimunitné a alergické ochorenia.
Chronický zápal môže byť príčinou aj dôsledkom iných ochorení:
- urýchľuje aterosklerózu,
- podporuje vznik nádorov,
- zvyšuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby.
Ak už máme diagnostikovaný chronický zápal v tele, ako ďalej? Čo by sme mali zmeniť?
Základom je životný štýl:
- jesť čerstvé rastlinné a nespracované potraviny,
- obmedziť cukor, sladkosti, vyprážané jedlá, alkohol,
- zvýšiť fyzickú aktivitu,
- spať kvalitne a pravidelne,
- pracovať so stresom, napr. dychové cvičenia, mindfulness (všímavosť), podpora duševného zdravia.
Existujú aj tzv. protizápalové potraviny. Pomôže nám ich konzumácia k zmierneniu zápalových procesov? Majú vôbec z medicínskeho pohľadu také účinky, akými sú prezentované?
Áno, z medicínskeho hľadiska majú niektoré potraviny preukázateľný protizápalový účinok, a to hlavne:
- ryby, ľanové semienka (omega-3),
- kurkuma, zázvor, cesnak, olivový olej,
- tmavé bobuľové ovocie, listová zelenina, orechy.
Sú účinné najmä ako súčasť dlhodobej protizápalovej životosprávy, nie ako zázračné riešenie na počkanie.
Aké možnosti liečby chronických zápalov v súčasnosti existujú? Prečo na chronický zápal neúčinkujú klasické protizápalové lieky?
Klasické lieky sú určené skôr na akútnu fázu zápalu. Pri chronickom zápale liečba často zahŕňa:
- imunomodulačnú liečbu (kortikoidy, biologickú liečbu, podľa typu ochorenia),
- podpornú liečbu pridružených diagnóz (cukrovka, obezita),
- zásadné zmeny v životospráve.
Ako by mala vyzerať podporná domáca liečba chronického zápalu? Vitamínové doplnky či lieky na podporu imunity?
Vhodné môžu byť:
- vitamíny D, C, E a zinok, selén,
- probiotiká, ak je narušená črevná mikrobiota,
- adaptogény a rastlinné výťažky (napr. kurkumín, zelený čaj).
Chcela by som však zdôrazniť, že výživové doplnky v žiadnom prípade nenahrádzajú zdravý životný štýl.
Čo nastane, ak sa rozhodneme chronický zápal ignorovať a neliečiť? Čo nás neminie?
Dlhodobý chronický zápal môže:
- poškodzovať tkanivá a urýchľovať degeneratívne zmeny,
- zvyšovať riziko kardiovaskulárnych, nádorových a neurodegeneratívnych ochorení,
- spôsobiť chronickú únavu, zníženie kvality života a predčasné starnutie.
