Na Slovensku sa zvyšuje počet ľudí, ktorí čelia riziku chudoby. Hoci si Slovensko v porovnaní s priemerom Európskej únie stále udržiava priaznivejšie hodnoty, od roku 2020 dochádza k postupnému zhoršovaniu situácie. Viac obyvateľov má ťažkosti s príjmom, bývaním či zamestnaním a zároveň sa prehlbujú regionálne rozdiely. Na tento vývoj upozornila Národná banka Slovenska (NBS), ktorá poukázala aj na hlavné dôvody tohto negatívneho trendu.
Podľa údajov NBS podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku od roku 2020 každoročne narastá. V roku 2024 sa toto riziko týkalo už 18,3 % obyvateľstva. „Hoci Slovensko stále dosahuje lepšie výsledky než priemer EÚ 27, situácia v únii sa zlepšuje, kým na Slovensku pozorujeme opačný trend,“ konštatuje NBS vo svojej správe o štrukturálnych výzvach. Kým v rámci celej EÚ sa podiel populácie ohrozenej chudobou znižuje, na Slovensku ide vývoj opačným smerom.
Regionálne rozdiely sa prehlbujú
Rozdiely medzi jednotlivými časťami krajiny sa zároveň prehlbujú. Medzi rokmi 2020 a 2024 najviac narástol podiel ľudí ohrozených chudobou na východnom Slovensku (+7,3 percentuálneho bodu) a tiež v západnej časti krajiny (+6,3 p. b.). V Bratislavskom kraji bol nárast miernejší (+2,7 p. b.) a stredné Slovensko zaznamenalo len minimálnu zmenu. Oproti tomu v období 2015 – 2020 sa situácia zlepšovala vo všetkých regiónoch, pričom najvýraznejšie v Bratislave a na západe krajiny.
Centrálna banka analyzovala riziko chudoby prostredníctvom indikátora AROPE, ktorý zohľadňuje tri hlavné aspekty chudoby: nedostatočný príjem, materiálnu a sociálnu depriváciu a veľmi nízku mieru zamestnanosti. Tento ukazovateľ umožňuje lepšie pochopiť, ktoré faktory majú najväčší vplyv a ako sa navzájom prekrývajú.
Najčastejším problémom na Slovensku je práve príjmová chudoba – domácnosti, ktoré zarábajú menej než 60 % mediánu národného disponibilného príjmu. V menšej miere ľudí zasahuje materiálna a sociálna deprivácia, teda neschopnosť pokryť si základné potreby, a najmenej rozšírená je nízka intenzita práce.
Najväčší problém sú nízke príjmy
Zistenia NBS poukazujú na to, že hlavnou príčinou chudoby je relatívny nedostatok príjmu. Materiálna a sociálna deprivácia má menší podiel na celkovom probléme a najmenší vplyv má nedostatočné zapojenie sa do pracovného procesu.
„Po roku 2020 sa zhoršili dve z troch dimenzií chudoby. Príjmová chudoba aj materiálna a sociálna deprivácia rástli, zatiaľ čo veľmi nízka intenzita práce zostala relatívne stabilná. Zaujímavé je, že deprivácia v období 2015 – 2020 klesala, no príjmovú chudobu sa v tomto období viditeľne znížiť nepodarilo,“ upozorňuje centrálna banka.
Tieto zistenia sú súčasťou publikácie Štrukturálne výzvy 2025, ktorú NBS vydáva každoročne. Dokument sa zameriava na prekážky dlhodobého rastu Slovenska od nízkej produktivity a nedostatku inovácií až po starnutie populácie, zdravotný stav obyvateľov a kvalitu verejných inštitúcií. Tieto faktory podľa NBS ovplyvňujú, ako efektívne sa menová politika môže premietať do hospodárstva v rámci eurozóny.
Najohrozenejší sú viacdetné rodiny a jednorodičia
Najzraniteľnejšími skupinami z pohľadu rizika chudoby sú podľa údajov NBS jednorodičovské domácnosti a rodiny s tromi a viacerými deťmi. V prípade domácnosti, kde je jeden rodič s jedným nezaopatreným dieťaťom, dosahuje riziko chudoby až takmer 38 %. V domácnostiach s dvoma dospelými a tromi a viac závislými deťmi je to približne 33 %.
Pri pohľade na rozdelenie rizika chudoby podľa veku vychádzajú najhoršie mladí ľudia, pričom ich situácia sa naďalej zhoršuje. Dôchodcovia sú na tom naopak relatívne dobre. Najmenej ohrození sú seniori nad 75 rokov.
Konkrétne čísla z roku 2024 ukazujú, že až 23 % mladých vo veku 18 až 24 rokov bolo ohrozených chudobou. Nasledujú ľudia vo veku 25 až 49 rokov s podielom vyše 18 % a podobný podiel (takmer 18 %) sa týkal aj skupiny vo veku 50 až 64 rokov. Z mladších dôchodcov (65 až 74 rokov) bolo chudobou ohrozených 13,2 % a najnižší podiel – iba 12 % – sa týkal osôb nad 75 rokov.
Aj keď údaje primárne reflektujú podiel populácie s príjmami pod mediánom, NBS vo svojej analýze zároveň poukazuje na širší problém: tempo rastu cien v posledných rokoch predbieha rast miezd aj samotnej ekonomiky.
