Nový výskum odhaľuje, že sociálne nerovnosti menia biológiu už v ranom veku. Bez ohľadu na stravu či fajčenie. Teloméry detí z chudobných rodín starnú rýchlejšie a stresový hormón je vyšší.
Vedci z Imperial College London prišli s prelomovým zistením: deti, ktoré vyrastajú v menej priaznivých sociálnych podmienkach, majú biologicky kratší život.
Chudoba ovplyvňuje bunky, nie len osudy
Analýza dát od 1160 detí vo veku 6 až 11 rokov zo šiestich európskych krajín (vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska či Litvy) ukázala, že deti z najchudobnejších domácností majú až o 5 % kratšie teloméry, teda ochranné zakončenia chromozómov, ktoré prirodzene ubúdajú so starnutím, uvádza sa v časopise The Lancet.
Teloméry si možno predstaviť ako plastové konce na šnúrkach, chránia DNA pred poškodením. Keď sa skracujú príliš rýchlo, telo starne rýchlejšie a stúpa riziko ochorení ako sú srdcovocievne problémy či cukrovka.
Vedci odhadujú, že rozdiel v dĺžke telomér medzi najchudobnejšími a najbohatšími deťmi môže znamenať až desaťročný rozdiel v dĺžke života, píše portál Polsat News.
Nie je to o jedle, fajčení ani hmotnosti
Zarážajúce je, že kratšie teloméry u detí z chudobných pomerov nesúvisia s klasickými rizikovými faktormi – ako sú nezdravá strava, fajčenie v ich okolí či vysoké BMI.
Hlavným vinníkom je zrejme dlhodobý stres, ktorému sú tieto deti vystavené. Skoršie štúdie už poukázali na to, že práve chronický stres výrazne urýchľuje skracovanie telomér.
Výskum zároveň analyzoval hladinu stresového hormónu kortizolu. Výsledky ukázali, že deti z bohatších rodín mali v tele až o 22,8 % menej kortizolu, čo naznačuje, že žijú v psychicky bezpečnejšom a stabilnejšom prostredí.
