Podľa Katie Birdovej z neziskovej organizácie International Cocoa Initiative, ktorá sa zameriava na riešenie detskej práce pri výrobe kakaa v západnej Afrike, často rodičia odvádzajú kvôli práci na farme deti zo školy.
„Chudoba farmárov je významným faktorom, ktorý k tomuto prispieva,“ spomenula. „Celkom jasne tu hrá úlohu kakaový priemysel, vlády v krajinách produkujúcich kakao, organizácie občianskej spoločnosti, samotní producenti a tiež krajiny, ktoré kakao konzumujú,“ doplnila.
Ghana aj Pobrežie Slonoviny pritom majú zákony, ktoré detskú prácu zakazujú. Na niektorých plantážach hliadkuje dokonca aj polícia. Podľa Mike Rogersona, ktorý pôsobí na univerzite v Sussexe a zaoberá sa okrem iného aj otroctvom v dodávateľských reťazcoch, je ale veľmi ťažké to kvôli rozsiahlosti plantáží ustrážiť.
Spomenul tiež, že je zložité spoločnosti kontrolovať, odkiaľ presne ich kakao pochádza, pretože v rôznych spracovateľských strediskách sa bôby často miešajú. Dodal, že vysledovanie kakaových bôbov pomocou ich DNA by stálo priemysel asi 4 milióny libier ročne. O takúto technológiu bol zatiaľ zo strany čokoládových spoločností pramalý záujem.
Spoločnosti majú svoje ciele
Portál The Guardian kontaktoval ohľadom štúdie organizáciu Ethical Consumer aj výrobcov čokolád. Spoločnosť Mondelēz neodpovedala priamo, ale odkázala na svoju správu o udržateľnosti. Tá uvádza, že firma do roku 2025 chce získavať všetko kakao prostredníctvom programu Cocoa Life a do roku 2030 zvýšiť počet farmárov v tomto programe na 300 000.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
