Spojené štáty v uplynulých týždňoch výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Blízkeho východu. Popri tom, ako diplomati smerujú do švajčiarskej Ženevy na ďalšie rokovania s Iránom, dostupné satelitné zábery a presuny techniky naznačujú, že Washington sa pripravuje aj na scenár, v ktorom by diplomatické riešenie zlyhalo.
Do vôd v blízkosti Iránu sa presúvajú najmodernejšie bojové plavidlá a na vojenských základniach v regióne sa sústreďujú systémy určené na vedenie rozsiahlej a dlhodobej operácie. Podľa spravodajských zdrojov ide o koncentráciu sily, ktorá výrazne presahuje rámec krátkodobých alebo symbolických zásahov.
Analýza satelitných snímok, na ktorej sa podieľal tím BBC Verify spolu s vojenskými odborníkmi, potvrdila presnú polohu lietadlovej lode USS Abraham Lincoln. Plavidlo, ktoré sa dlhší čas pohybovalo mimo bežného monitorovania, bolo identifikované v Arabskom mori približne 240 kilometrov od Ománu a zhruba 700 kilometrov od iránskeho pobrežia. Samotná skladba nasadených síl podľa analytikov poukazuje na prípravu operácií s vysokou mierou udržateľnosti a logistickej podpory.
USS Abraham Lincoln predstavuje jadrovú lietadlovú loď triedy Nimitz a patrí medzi najväčšie vojnové plavidlá sveta. Vďaka výtlaku presahujúcemu 100 tisíc ton a dĺžke viac než 330 metrov funguje ako plnohodnotná plávajúca letecká základňa. Na jej palube môže operovať až 90 lietadiel a vrtuľníkov, pričom hlavnú údernú silu tvoria stíhačky F 35C a F A 18 Super Hornet. Posádku spolu s leteckým personálom tvorí približne 5 700 ľudí. Jadrový pohon zabezpečuje prakticky neobmedzený dojazd a vďaka pravidelnému zásobovaniu môže loď pôsobiť v oblasti celé mesiace bez návratu do prístavu.
Lietadlová loď však nie je nasadená samostatne. Je súčasťou útočnej skupiny Carrier Strike Group 3, ktorú chránia torpédoborce triedy Arleigh Burke vybavené systémom protivzdušnej obrany Aegis. Tieto lode sú schopné nielen brániť flotilu pred vzdušnými a podmorskými hrozbami, ale aj viesť presné údery pomocou striel Tomahawk na veľké vzdialenosti.
Vzdušný priestor regiónu zároveň nepretržite sledujú lietadlá včasného varovania a stroje určené na elektronický boj, čo výrazne zvyšuje prehľad o pohybe iránskych síl.
Plávajúce kolosy na mori
Ďalším významným prvkom je príchod lietadlovej lode USS Gerald R. Ford, ktorá predstavuje technologicky najvyspelejšie plavidlo svojho druhu. Ide o najväčšiu vojnovú loď, aká bola kedy postavená, s dĺžkou 337 metrov a výškou porovnateľnou s 25 poschodovou budovou. Dva nové jadrové reaktory jej poskytujú dostatok energie nielen na vysokú rýchlosť, ale aj na prevádzku elektromagnetických katapultov a budúcich energetických zbraní. Bez doplnenia paliva môže fungovať približne štvrťstoročie.
Na jej palube môže operovať viac než 75 bojových lietadiel a ochranu zabezpečujú najmodernejšie radarové systémy spolu s vlastným obranným arzenálom vrátane rakiet zem vzduch a rýchlopalných kanónov. Vysoký stupeň automatizácie umožňuje prevádzku s menším počtom personálu než pri starších lodiach, hoci výkon a kapacity sú výrazne vyššie.
Prítomnosť Američanov v regióne
Podľa satelitných údajov sa v regióne momentálne nachádza najmenej 12 amerických vojnových lodí. Okrem hlavných lietadlových skupín operujú ďalšie torpédoborce v Červenom mori a vo východnej časti Stredozemného mora. Na námornej základni v Bahrajne sú rozmiestnené aj špecializované plavidlá určené na boj v pobrežných vodách.
Posilnenie sa týka aj letectva a protivzdušnej obrany na pevnine. Na jordánskej základni Muwaffaq Salti pribudli stíhačky F 15 a lietadlá EA 18 zamerané na elektronický boj. V reakcii na riziko iránskych raketových útokov Spojené štáty rozmiestnili ďalšie batérie systémov Patriot a THAAD. Snímky spoločnosti Planet Labs potvrdili ich prítomnosť aj na leteckej základni al Udíd v Katare.
Logistické zabezpečenie operácií prebieha prostredníctvom desiatok letov ťažkých transportných lietadiel C 17 Globemaster a C 5 Galaxy, ktoré nepretržite dopravujú materiál a personál. Situáciu dopĺňa rozsiahly prieskum pomocou dronov a lietadiel včasného varovania.
Podľa vojenských analytikov ide o zreteľnú zmenu stratégie. Súčasné kroky sa výrazne líšia od predchádzajúcich operácií, ktoré mali skôr jednorazový charakter. Odborník na vojenské spravodajstvo Justin Crump pre BBC uviedol, že nejde len o prípravu okamžitého úderu, ale o budovanie flexibilnej a dlhodobo udržateľnej sily, ktorú je možné podľa potreby posilňovať alebo utlmiť. Dodal, že cieľom je byť pripravený reagovať na akúkoľvek odvetu namierenú proti americkým záujmom či voči Izraelu.
Podľa dostupných odhadov by kombinácia námorných síl, letectva a ôsmich využívaných základní v regióne umožnila Spojeným štátom vykonávať až 800 bojových letov denne. Takýto tlak by mal za cieľ nielen zasiahnuť konkrétne ciele, ale výrazne oslabiť schopnosť Iránu reagovať.
Prípravy na zásah
Zdroje blízke americkej administratíve pre agentúru Reuters potvrdili, že v prípade rozhodnutia prezidenta Donald Trump sú ozbrojené sily pripravené na niekoľkotýždňové operácie, ktoré by sa zamerali nielen na jadrové zariadenia, ale aj na bezpečnostnú infraštruktúru iránskeho režimu.
Irán medzitým reagoval vlastnými vojenskými cvičeniami. Revolučné gardy uskutočnili námorné manévre v strategickom Hormuzskom prielive, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy a plynu. Iránske médiá zverejnili zábery raketových skúšok aj kontroly zo strany veliteľa gárd Mohammada Pakpoura v oblasti ostrova Kharg, kľúčového exportného terminálu iránskej ropy. Teherán opakovane deklaroval, že v prípade útoku zasiahne americké základne v celom regióne.
Popri vojenských prípravách však pokračujú aj diplomatické snahy. V Ženeve sa začína ďalšie kolo nepriamych rokovaní sprostredkovaných Ománom. Iránsku delegáciu vedie minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý sa snaží o zmiernenie sankcií výmenou za ústupky v jadrovom programe. Americkú stranu zastupuje osobitný vyslanec Steve Witkoff spolu s Jaredom Kushnerom, pričom Washington presadzuje širšiu dohodu zahŕňajúcu aj raketový program a podporu ozbrojených skupín v regióne.
Nevyspytateľný Trump
Donald Trump opakovane vyhlásil, že nasadenie pozemných jednotiek považuje za krajné riešenie, no zároveň nevylúčil žiadnu možnosť. Uviedol, že Irán má podľa neho záujem o dohodu, aby sa vyhol následkom jej zlyhania. Zároveň otvorene hovoril aj o možnosti zmeny režimu v Teheráne, čo podporujú niektoré opozičné skupiny vrátane Rezu Pahlavího mladšieho.
Najbližšie dni tak rozhodnú, či masívne presuny amerických síl zostanú len nástrojom politického tlaku, alebo sa Blízky východ priblíži k rozsiahlemu a dlhodobému vojenskému konfliktu.
