Horská sprievodkyňa Teru Menclová pôsobí najmä v Krkonošiach, no sprevádza aj v škandinávskych horách, Alpách či Himalájach.
S horami je spojená odmalička, no najprv v nich trávila iba voľný čas popri práci fotografky, ktorú neskôr doplnila o profesionálne horské sprevádzanie. Predovšetkým v zimnom období sa nezriedka stretáva s nezodpovednými turistami, ktorí precenia svoje schopnosti, alebo len podcenia predpoveď počasia. K základných chybám patrí aj nedostatočná výbava, nevhodný výber jedla, oblečenia či obuvi.
Ak sa plánujete vydať na dlhšiu túru, najprv si overte svoje schopnosti, dôkladne spoznajte svoje telo a limity a nezabudnite ani na to, že zimné hory skrývajú viac nástrah ako tie letné.
Čím si vás získala rola horskej sprievodkyne? Ako vyzerali vaše začiatky? A kedy sa z vás stala profesionálka?
V horách som čiastočne vyrástla a milujem ich odmalička. Nikdy mi ale nenapadlo, že by sa jedného dňa mohli stať mojou kanceláriou. Dlhé roky som pracovala ako fotografka a stratég na sociálnej sieti, najprv v agentúre, kde som si uvedomila, že každodenné chodenie do kancelárie nie je nič pre mňa. Preto som aj odišla a začala som pracovať na voľnej nohe, ale stále som cítila, že to nie je ono. Až raz sa ma kamarátka spýtala, prečo neskúsim prácu horskej sprievodkyne, keď všetok voľný čas trávim v horách. Od tej doby bola moja cesta jasná. Vzdelávala som sa v ČSHP 2 roky, kým som dokončila licenciu.
Aké prioritné zásady by mal poznať každý, kto sa vydá na zimnú túru? Čo dodržiavať?
Základom bezpečného pohybu, či už v lete, alebo v zime, je dobre poznať samého seba a svoje telo. Kde sú moje limity, akou rýchlosťou sa dokážem pohybovať v horskom teréne s ťažkým batohom a bez neho. Veľa nehôd sa deje kvôli tomu, že ľudia precenia svoje možnosti. Vyrazia príliš neskoro, alebo sú príliš pomalí a chytí ich poobedná búrka, prípadne tma.
V zimnom teréne je kľúčové vopred si overiť podmienky – množstvo snehu, predpoveď počasia. Ďalej mať vhodné oblečenie a výbavu do daného terénu a počítať s tým, že sa skôr stmieva. Určite odporúčam absolvovať lavínový kurz, aby človek dokázal odhadnúť riziko a vedel, čo robiť, keby sa niečo stalo.
Ako vieme odhadnúť svoje limity? Čo robiť, aby sme sa nedostali do situácie, ktorá bude už nad naše sily a schopnosti?
Musíte dobre poznať svoje telo. Predtým, ako vyrazíte do vysokých hôr, naplánujte si dlhšiu túru v prírode a nižších kopcoch, aby ste mali vôbec predstavu, ako rýchlo sa v teréne pohybujete, koľko toho vydržíte a kde sú vaše limity.
Čo by mala obsahovať ideálna výbava na horskú zimnú turistiku? Na čo by sme špeciálne nemali zabudnúť?
Vo výbave by určite nemala chýbať vhodná obuv. V zimných horách veľmi často stretávam ľudí v teniskách a iných premokavých topánkach, ktoré nezaistia bezpečnosť ani tepelný komfort. Rovnako tak je dobré mať oblečenie, ktoré je určené pre pohyb v zimnom teréne a nepremokne. Do batohu odporúčam dať aj náhradné rukavice a extra vrstvu na zateplenie, keby sa zhoršilo počasie. Nezabudnite ešte na základnú lekárničku s izotermickými fóliami (aspoň 2), čelovku, desiatu, dostatok tekutín a hodiť sa môžu aj snehové návleky. Pokiaľ sa chystáte do lavínového terénu, je potrebné mať so sebou svätú trojicu – lavínový vyhľadávač, sondu a lopatu. A, samozrejme, ich vedieť aj používať.
Ešte pred výletom do hôr by som odporučila stiahnuť si aplikáciu Záchranka, cez ktorú sa dá v českých, slovenských a rakúskych horách zavolať horská služba. Funguje aj v Maďarsku, ale iba pre záchrannú službu. Aplikácia navyše automaticky odošle vaše polohové údaje a môžete si v nej aj vyplniť zdravotný profil, aby záchranári mali všetky potrebné informácie o vašom zdravotnom stave. Nájdete v nej aj elektronickú knihu túr, do ktorej sa môžete zapísať, keď niekam vyrazíte. Ďalšou užitočnou aplikáciou je SnowSafe s aktuálnymi lavínovými predpoveďami a výstrahami.
Ako správne vyberať jedlo či nápoje? Ktoré sa najviac oplatia z energetického a možno aj hmotnostného hľadiska?
To veľmi záleží od typu túry, či ide o jednodňový výlet, alebo viacdňový prechod. Na dlhšie treky beriem predovšetkým sušené jedlo, ktoré je samé o sebe ľahké a rýchle na prípravu. Ako zdroj energie sa mi najviac osvedčili oriešky, sušené ovocie a samotný hroznový cukor.
Čo sa týka nápojov, určite sa hodí iontový nápoj a tiež filter na vodu, aby ste mohli naberať vodu priamo v prírode. Do zimných hôr odporúčam nosiť termosku s horúcim sladeným čajom, ktorý je ďalším skvelým zdrojom energie.
Čo si máme predstaviť pod izolačnou vrstvou? Po akej je najvhodnejšie siahnuť, ak sa chystáme do mrazivého zimného počasia?
Je to vrstva, ktorá pomáha udržať telesné teplo. Najvhodnejší spôsob obliekania do hôr je totiž systém vrstiev, takže môžete ľahko nejakú časť oblečenia odhodiť, alebo si nejakú pridať. Do zimných hôr nosím termoprádlo ako spodnú vrstvu a ako strednú izolačnú vrstvu najčastejšie volím fleecovú mikinu a tenkú perovú bundu. Na záver si obliekam hardshellovú bundu, ktorá ma ochráni pred vetrom a nepriaznivým počasím. Pri výstupe a aktivitách, kedy sa zahrejem, väčšinou vyzliekam izolačnú vrstvu, aby som sa zbytočne nespotila.
Aké sú najčastejšie chyby, ktorých sa na zimnej turistike dopúšťame?
Predovšetkým nedostatočné a nevhodné vybavenie a tiež podcenenie náročnosti zimného terénu. Veľa ľudí vyráža do hôr bez toho, aby si predtým overili snehové a poveternostné podmienky. Potom ich prekvapí ľadovka, hlboký sneh, v ktorom je pohyb výrazne pomalší a náročnejší, alebo silný vietor.
Počasie v horách sa teda dokáže zmeniť veľmi rýchlo. Aká je vaša doposiaľ najhrozivejšia skúsenosť so silou prírody?
Raz ma zastihla letná búrka, keď sme schádzali z talianskej Secedy, a to je skúsenosť, ktorú si už nikdy neprajem zažiť.
Akým miestam by sme sa ako turisti – amatéri mali počas zimy vyhnúť? Ktoré podľa vás predstavujú najväčšie nebezpečenstvo?
Predovšetkým lavíny vnímam ako hlavné nebezpečenstvo v zimných horách. Je tak potrebné sledovať lavínové predpovede a vyhnúť sa rizikovým svahom. Ďalším problémom môže byť náhla zmena počasia. V tomto prípade by ste mali sledovať predpovede počasia, prípadne sa poradiť s miestnymi alebo skúsenejšími horalmi a vždy mať pri sebe dostatok vybavenia, aby ste nepriaznivé zmeny zvládli prekonať (náhradné vrstvy, dostatok jedla a tekutín, izotermické fólie).
Aké typy turistov sú v zasnežených horách najviac rizikové? Aké sú vaše skúsenosti?
Tí, čo v zime bežne do hôr nechodia, nezistia si dopredu podmienky a vydávajú sa tam iba preto, že to videli na sociálnych sieťach.
Prečo je vhodné a hlavne bezpečnejšie vydať sa na zimnú túru s horským sprievodcom? A v ktorých prípadoch je to priam nevyhnutnosť?
Hlavne v prípade, ak chcete skúsiť aktivitu, ktorú ste dovtedy ešte nevyskúšali, napríklad snežnice alebo skialp, ale tiež, keď sa vydávate do terénu, s ktorým nemáte dostatok skúseností. Horskí sprievodcovia a vodcovia sú školení na to, aby dokázali vyhodnotiť riziká a naplánovať túru podľa vašich schopností. Zároveň sa o vás postarajú, keby sa čokoľvek zvrtlo. Myslím si, že je vždy prínosné nechať si poradiť od skúsenejších a v horách to platí dvojnásobne.
