Peking systematicky hľadá nové cesty, ako dostať svoj tovar do Európy, a to mimo tradičných námorných trás. Dôvodom sú nielen obchodné spory so Spojenými štátmi, ale aj obavy z budúcich kríz, ktoré by mohli ohroziť medzinárodnú lodnú dopravu.
Jedným z hlavných stredísk tohto plánu sa stalo čínske mesto Čchung-čching. Z kedysi priemyselného centra v horách sa dnes stáva kľúčový bod obchodu, ktorý niektorí prirovnávajú k novodobému „pozemnému Suezskému prieplavu“. Informoval portál Euronews.
Vlaky namiesto lodí
Z Čchung-čchingu vyrážajú vysokorýchlostné nákladné vlaky, ktoré prepájajú juhovýchodnú Áziu – napríklad Vietnam či Singapur – s európskymi krajinami, vrátane Nemecka a Poľska. Denne sa tu odbavujú stovky kontajnerov a mesto sa mení na nervové centrum obchodu medzi dvomi kontinentmi.
Nový spôsob dopravy prináša zásadnú výhodu: čas. Preprava po železnici skracuje dodanie tovaru do Európy až o dva až tri týždne v porovnaní s lodnou dopravou. K tomu sa pridáva aj menšia administratívna záťaž pri colných kontrolách. Symbolickým míľnikom bolo spustenie rýchlovlaku medzi Hanojom a Čchung-čchingom v roku 2023. Trasa, ktorá kedysi trvala celé týždne, sa dnes zvládne za päť dní, pričom európske trhy sú odtiaľto vzdialené menej než dva týždne.
Priemyselné srdce Číny
Výhodná poloha však nie je jediným dôvodom, prečo sa Peking rozhodol sústrediť na toto mesto. Čchung-čching patrí medzi výrobné metropoly krajiny: produkuje tretinu všetkých notebookov na svete, je dôležitým centrom výroby elektromobilov a štvrtina všetkých čínskych áut určených na export smeruje práve odtiaľto.
Nielen obchod, ale aj politika
Podľa analytikov má budovanie novej obchodnej trasy jasné geopolitické pozadie. Obchodná vojna medzi USA a Čínou počas éry prvého pôsobenia Donalda Trumpa odhalila zraniteľnosť Pekingu, ktorý bol závislý od námorných ciest ovládaných Západom. Úžiny ako Hormuz alebo Malacká, či samotný Suezský prieplav, sa ukázali ako strategické slabiny. Pandémia covidu túto krehkosť ešte prehĺbila.
K tomu sa pridala vojna na Ukrajine. Niektoré čínske zásielky boli v roku 2023 zadržané pri tranzite cez Rusko. A hoci obchod medzi oboma krajinami vzrástol v roku 2024 na rekordných 240 miliárd eur, riziko je priveľké. Aj preto Peking podporuje projekt tzv. „Stredného koridoru“, ktorý by viedol cez Kazachstan a Kaspické more, čím by sa vyhol Rusku aj námorným úžinám.
Prekážky pred „pevninským Suezem“
Ambície sú veľké, no realita zložitejšia. Nové trasy sa potýkajú s množstvom problémov – od colných bariér, cez vysoké prevádzkové náklady a slabú infraštruktúru, až po otázku finančnej udržateľnosti. Väčšina projektov v rámci iniciatívy Pás a cesta fungovala doteraz len vďaka štátnym dotáciám, ktoré pomáhali udržať konkurencieschopnosť oproti lodnej doprave.
