Vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sa na verejnosti prezentujú ako bezproblémové spojenectvo. No v skutočnosti sú plné podozrenia, najmä zo strany Kremľa. Podľa uniknutého dokumentu ruskej tajnej služby FSB má Čína oveľa ambicióznejšie plány, než sa na prvý pohľad zdá – a niektoré sa údajne týkajú aj ruského územia.
Dôverný materiál, ku ktorému sa dostal denník The New York Times, obsahuje znepokojujúce hodnotenie situácie: ruská kontrarozviedka začína čoraz vážnejšie uvažovať o možnosti, že Peking sa pokúša posilniť svoj vplyv na ruskom Ďalekom východe – vrátane mesta Vladivostok. Píše o tom Newsweek.
Zbližovanie na oko, konfrontácia v pozadí
Putin a Si si v posledných rokoch opakovane verejne deklarovali priateľstvo a strategickú spoluprácu. Hovorili o „partnerstve bez limitov“, no uniknutý dokument odhaľuje opačný trend. FSB v ňom označuje Čínu ako potenciálneho rivala a dokonca ju v jednom úseku priamo nazýva „nepriateľom“. Analýza vraj vznikla koncom roka 2023 alebo začiatkom 2024.
Na viac než 2 600 kilometroch spoločnej hranice vládne hlboká nedôvera. Správa upozorňuje, že čínski nacionalisti sa dlhodobo usilujú spochybniť staré dohody z 19. storočia, ktorými Rusko získalo rozsiahle územia. Najvýznamnejšou oblasťou je prístav Vladivostok, ktorý Čína historicky považuje za svoje územie stratené v dôsledku „nerovnoprávnych“ zmlúv.
Mapy s čínskym podpisom a návrat do minulosti
V roku 2023 čínske ministerstvo prírodných zdrojov nariadilo, aby sa na oficiálnych mapách objavili čínske názvy Vladivostoku a ďalších siedmich ruských miest. Podľa FSB ide o súčasť širšej stratégie: Čína sa vraj pokúša presvedčiť verejnosť, že v regióne žili pôvodne čínske etniká.
Ruskí agenti sú presvedčení, že ide o premyslenú snahu meniť historický výklad udalostí a pripraviť si tým pôdu pre neskoršie územné nároky. Dokument upozorňuje, že čínske štátne inštitúcie aktívne podporujú výskum „starobylých čínskych národov“ na ruskom území.
Špióni, Arktída a vojenské technológie
Správa ďalej varuje pred čínskymi aktivitami v oblasti Arktídy, najmä pri tzv. Severnej morskej ceste. Táto trasa popri ruskom pobreží by mohla dramaticky urýchliť obchod medzi Čínou a Európou – čo podľa FSB zvyšuje záujem Pekingu o región.
Ruské tajné služby tvrdia, že čínski špióni sa snažia získať informácie o ruskom vojenskom vývoji a operáciách na Ukrajine, najmä kvôli technológiám Západu, ktoré sú tam nasadené. Obávajú sa tiež verbovania ruských občanov, vrátane tých, ktorí sú v manželských zväzkoch s čínskymi občanmi.
„Dokument popisuje nedôveru a podozrenie na oboch stranách vzťahu,“ píše The New York Times. Čína vraj dokonca podrobuje vlastných agentov detektorom lži ihneď po návrate domov a dôkladne sleduje asi 20-tisíc ruských študentov, ktorí študujú na čínskych univerzitách.
Analytici majú jasno: Partnerstvo má hranice
Paul Kolbe, bývalý pracovník CIA s dlhoročnými skúsenosťami z Ruska a v súčasnosti expert z Harvardovej univerzity, tvrdí, že nedôvera je zakorenená hlboko. „Ako hovorí staré príslovie, neexistujú priateľské spravodajské služby. Stačí len trochu podráždiť akéhokoľvek ruského vojenského či spravodajského činiteľa a hneď vypláva na povrch hlboká podozrievavosť voči Číne. V dlhodobom horizonte je, napriek partnerstvu bez limitov, Čína potenciálnou hrozbou.“
Navonok idylka pokračuje
Napriek vnútorným obavám sa Moskva a Peking naďalej prezentujú ako blízki spojenci. Len nedávno sa Putin a Si stretli v Moskve, kde spoločne vyhlásili, že chcú „ešte viac prehĺbiť“ svoje strategické väzby.
Hovorca čínskeho veľvyslanectva v USA, Liu Pengyu, na otázky Newsweeku reagoval slovami: „Pokiaľ ide o čínsko-ruské vzťahy, v posledných rokoch, vďaka spoločnému úsiliu oboch strán, si tieto vzťahy udržiavajú stabilný, zdravý a vysoko rozvinutý charakter. Dlhodobé dobré susedstvo, priateľstvo, vzájomný prospech, spolupráca a výhodné výsledky sa stali charakteristickými črtami tohto vzťahu.“
