Nový prieskum spoločnosti SD Worx, ktorá skúmala viac než 16-tisíc zamestnancov v 16 európskych krajinách, odhalil zaujímavé rozdiely v spokojnosti s platmi. Zatiaľ čo pracovníci v Holandsku patria medzi najspokojnejších, zdravotníci a učitelia v niektorých krajinách sú na opačnom konci rebríčka. Prieskum tiež poukázal na pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní mužov a žien – a na to, ako ich vnímajú samotní zamestnanci i zamestnávatelia.
Ak by sa vyberala krajina, kde sú ľudia najspokojnejší so svojím platom, víťazom by bolo Holandsko. Práve tamojší pracovníci v administratíve a podporných službách sa sťažujú najmenej – iba 14,5 % z nich uvádza nespokojnosť s výškou mzdy. Nasledujú zamestnanci z odvetví verejných služieb, ako sú energetici, inžinieri či pracovníci odpadového hospodárstva (17 %), a štátni úradníci (23 %).
Tieto údaje pochádzajú z rozsiahleho prieskumu SD Worx, ktorý analyzoval názory zamestnancov v pätnástich sektoroch naprieč Európou. Výsledky ukazujú, že holandský pracovný trh sa dlhodobo vyznačuje vyššou mierou spokojnosti, férovejším odmeňovaním a stabilnejšou mzdovou politikou.
Kde sú zamestnanci najmenej spokojní
Na opačnej strane rebríčka sa ocitli zdravotníci zo Slovinska, z ktorých až tri štvrtiny (74,7 %) tvrdia, že sú podhodnotení. Za nimi nasledujú pracovníci v nemeckom gastro sektore (73 %) a učitelia vo Švédsku (72,7 %). Tieto odvetvia dlhodobo čelia nízkym mzdám a vysokému stresu, čo sa prejavuje aj v miere frustrácie.
Celkovo až 49 % európskych zamestnancov tvrdí, že sú platení menej, než by si zaslúžili. Naopak, 64 % zamestnávateľov je presvedčených, že mzdy vo svojich firmách sú férové – čo poukazuje na výrazný rozdiel v pohľade oboch strán.
Najväčšiu nespokojnosť s výškou príjmov vyjadrujú zamestnanci z Balkánu. Až 60 % Slovincov, 59 % Srbov a 58 % Chorvátov sa cíti finančne podhodnotených.
Naopak, Belgickí a holandskí pracovníci patria medzi najspokojnejších – viac ako 60 % z nich verí, že zarábajú adekvátne. Nasledujú Rumuni (58 %) a Briti (57 %).
Práve vo Veľkej Británii a Írsku však vzniká najväčší rozpor medzi tým, ako spravodlivo vnímajú platy zamestnanci a ako ich hodnotia zamestnávatelia – rozdiel dosahuje viac ako 20 percentuálnych bodov, čo je najvyšší rozdiel v rámci Európy.
Pri porovnaní jednotlivých sektorov vyplýva, že najnespokojnejší sú zamestnanci v zdravotníctve (56,5 %), školstve (54 %) a výrobe (51 %). Naopak, finančníci, pracovníci v stavebníctve a administratíve patria medzi tých, ktorí sa sťažujú najmenej – všetci pod hranicou 45 %.
Nerovnosť medzi pohlaviami: kde je najväčší rozdiel?
Podľa prieskumu vnímajú ženy svoje odmeňovanie ako menej spravodlivé než muži. Až 51,5 % žien uvádza, že sú platené nedostatočne, oproti 47 % mužov.
Najväčší rozdiel v spokojnosti medzi pohlaviami bol zaznamenaný vo Fínsku, kde rozdiel dosahuje 14 percentuálnych bodov, nasledovaný Chorvátskom (11 bodov) a Francúzskom (8,8 bodu).
Zaujímavé je, že v Španielsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve sú s platmi menej spokojní muži než ženy – rozdiely sú však len mierne.
Nie však vždy. Napríklad v Nemecku sa muži a ženy cítia približne rovnako spokojní so svojimi platmi (53,8 % vs. 54,4 %), no podľa údajov Eurostatu má krajina štvrtý najvyšší rodový mzdový rozdiel v Európe – až 17,6 %.
Naopak, Chorvátsko, ktoré vníma medzi pohlaviami výraznú nerovnosť, má reálne jeden z najnižších platových rozdielov – iba 7,4 %.
Vo Fínsku však subjektívny pocit zodpovedá realite. Rozdiel v spokojnosti medzi pohlaviami (12,4 bodu v prospech mužov) zrkadlí aj reálny stav: krajina má 7. najväčší mzdový rozdiel v EÚ, a to 16,8 %. Podobná situácia je aj v Nórsku (12,8 %).
Čo na to zamestnávatelia: nerovnosti nie sú prioritou
Zamestnávatelia v Európe si problém rodovej nerovnosti väčšinou nepripúšťajú. Napríklad vo Fínsku si ho uvedomuje len štvrtina firiem, pričom celoeurópsky priemer je 35 %.
Témy ako rovnosť, diverzita a inklúzia sa tak v rebríčku HR priorít umiestňujú až na 15. mieste.
Na vrchole záujmu zamestnávateľov sú najmä oblasti ako duševná pohoda zamestnancov, udržanie a nábor pracovníkov, motivácia, benefity, hybridná práca a transparentná interná komunikácia.
Najmenej pozornosti venujú svojmu zamestnávateľskému brandingu, ktorý skončil na poslednom mieste zo všetkých 26 sledovaných oblastí.
Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že spokojnosť s výškou mzdy nie je len otázkou ekonomiky, ale aj vnímanej férovosti a pracovnej kultúry. Holandsko a Belgicko ukazujú, že férový prístup a transparentnosť dokážu zvýšiť dôveru zamestnancov. Naopak, v krajinách s vysokým stresom a slabšou infraštruktúrou v školstve či zdravotníctve sa pocity podhodnotenia stávajú súčasťou pracovnej reality.
