Osemnásť členských štátov EÚ má obavy z nového maďarského zákona, ktorý podľa nich podkopáva práva LGBTIQ+ osôb a obmedzuje právo na pokojné zhromažďovanie sa. Slovensko sa však k spoločnému stanovisku nepridalo. Informoval o tom euractiv.sk. Vývoj právneho štátu u našich južných susedov skúmala aj skupina europoslancov, odchádzala znepokojená.
Poslanci maďarského Národného zhromaždenia schválili v pondelok (14. 4.) novelu ústavy, ktorá dáva zelenú zmene zákona o zhromažďovaní. Uprednostňuje práva detí pred právom zhromažďovať sa. Legislatíva tak napríklad umožní zakázať pochody Pride. Pripravovaný zákon dlhé týždne vyvolával kritiku v Maďarsku aj v Európskej únii. Jeho schválenie vyvolalo ďalšie protesty a preveruje ho tiež Európska komisia.
Odsúdenie zákona bez Slovenska
V stredu sa na neformálnom zasadnutí stretla Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa. Skupina ministrov, vedená belgickým, holandským a luxemburským zástupcom, na ňom iniciovala spoločné vyhlásenie. Píše sa v ňom o obavách z nového zákona, ktorý podľa nich „podkopáva práva LGBTIQ+ osôb a obmedzuje právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu“.
Slovensko na tomto stretnutí nereprezentoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, ale jeho zástupca. Ku kritike maďarského zákona sa však nepripojil. Treba však dodať, že k iniciatíve sa nepridalo ani ďalších osem členských štátov únie.
Frustrácia medzi viacerými štátmi rastie aj preto, lebo proti spornej legislatíve ešte nezasiahla Európska komisia. Zákon o zhromažďovaní síce preveruje, lebo podľa nej porušuje viaceré pravidlá a princípy únie, ale čaká sa na konkrétne kroky. Komisár EK pre ľudské práva Michael O’Flaherty len vyzval predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra na prehodnotenie legislatívy. Domnieva sa, že povedie k znemožneniu pochodu Pride, ku kriminalizácii pokojných demonštrantov a stigmatizácii LGBTI ľudí, a teda aj k porušeniu princípov právneho štátu.
Táto téma bude zrejme na stole budúci mesiac, kedy má zasadnúť Rada pre všeobecné záležitosti. Ministri majú na nej rokovať o postupe voči Maďarsku podľa článku 7, ktorý sa používa keď krajine hrozí porušenie základných hodnôt EÚ. V hre je tak aj pozastavenie hlasovacieho práva pre Budapešť.
Proti takémuto kroku je však napríklad aj slovenský premiér Robert Fico. „Nikdy nebudem súhlasiť s takýmto útokom na Maďarsko,“ vyhlásil po stretnutí s Viktorom Orbánom v januári. Fico to povedal v súvislosti s vetom maďarského premiéra proti pomoci Ukrajine.
Návštevy a protesty
Novela maďarskej ústavy a zákaz dúhových pochodov vyvolali okamžite protesty. V pondelok pri nich dvaja policajti utrpeli zranenia a polícia začala konanie voči 64 demonštrantom. Niekoľko stoviek ľudí sa vydalo do ulíc hlavného mesta aj v stredu podvečer. Na protestoch požadujú zrušenie „technofašistického zhromažďovacieho zákona“.
Na začiatku týždňa prišla do Budapešti aj delegácia piatich poslancov Európskeho parlamentu. Chcela sa oboznámiť s najnovším vývojom demokracie, právneho štátu a základných práv. Poslanci EP však uviedli, že maďarská vláda neprijala veľkú väčšinu odporúčaní a verdiktov EÚ v oblasti právneho štátu. Namiesto toho prijala opatrenia, ktoré ešte viac podkopali článok o základných právach jednej zo zakladajúcich zmlúv EÚ.
Aj keď sa europoslanci stretli s predstaviteľom ministerstva pre záležitosti EÚ, odmietli s nimi diskutovať ministri vnútra a spravodlivosti, šéf ústavného a najvyššieho súdu či komisár pre základné práva.