Diskusia o budúcnosti ruského plynu v Európe sa po náznakoch mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom znovu dostáva do popredia. Nejde však o jednoduchý návrat k starým schémam.
Kontinent, ktorý bol ešte pred pár rokmi výrazne závislý od ruských dodávok, dnes funguje v úplne inom energetickom, legislatívnom aj geopolitickom prostredí. Hoci technická možnosť obnovy existuje, rozhodujúce prekážky ležia inde. Poukázal na to portál O peniazoch.
Potrubia pod hladinou a otázka ich budúcnosti
Podmorská infraštruktúra v Baltskom mori zostáva aj tri roky po sabotáži z konca roku 2022 predmetom odborných debát. Podľa Sergeja Vakulenka z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu je poškodený systém stále opraviteľný. Pre CNBC uviedol, že oprava by si vyžiadala výmenu niekoľkých kilometrov potrubia a investíciu približne jednej miliardy dolárov.
Zároveň upozornil, že jedna vetva Nord Stream 2 je technicky schopná prevádzky. Tento plynovod, ktorého výstavba stála 11 miliárd dolárov, však nikdy nezískal certifikáciu a v súčasnosti zostáva bez reálneho využitia.
Nové pravidlá, staré dilemy
Aj keby sa technické prekážky dali prekonať, európsky trh sa medzičasom zásadne zmenil. Európska únia smeruje k úplnému zákazu dovozu ruského plynu do konca roka 2027, čím si vytvára právny rámec, ktorý návrat k predvojnovému modelu prakticky vylučuje. Analytik Morningstar Tancrede Fulop pre CNBC zdôraznil, že práve táto legislatíva robí opätovnú integráciu ruských dodávok v krátkodobom horizonte mimoriadne komplikovanou, hoci pripúšťa možné výnimky pre Slovensko a Maďarsko v prípade núdzových situácií.
Európa po energetickom šoku
Zmena sa odráža aj v číslach. Kým v roku 2021 tvoril ruský plyn približne 45 percent európskej spotreby, v roku 2025 sa jeho podiel odhaduje už len na 13 percent. Napriek diverzifikácii zdrojov sa však kontinent úplne nezbavil dôsledkov energetickej krízy. Ceny plynu na burze TTF boli začiatkom tohto roka stále zhruba dvojnásobné oproti obdobiu pred vojnou.
Tento tlak najviac pociťuje nemecký priemysel, pre ktorý by lacnejšie dodávky z Ruska mohli predstavovať silné ekonomické lákadlo v prípade stabilného mieru.
Americký LNG a geopolitická rovnováha
Do rovnice vstupujú aj záujmy Spojených štátov. USA sa po roku 2022 stali kľúčovým dodávateľom skvapalneného zemného plynu do Európy a návrat Nord Streamu by znamenal ohrozenie ich trhového postavenia. Analytici preto predpokladajú, že Washington by sa oživeniu ruských plynovodov bránil.
Negatívne by takýto krok vnímala aj Ukrajina, ktorá by považovala obnovenie obchodov s ruským plynárenským sektorom za neprijateľné, hoci v minulosti profitovala z tranzitných poplatkov. Tie sa skončili po vypršaní tranzitnej dohody koncom roka 2024.
Rusko hľadá odbyt inde
Moskva sa v reakcii na obmedzenie prístupu na európsky trh čoraz viac orientuje na Áziu, najmä na Čínu prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Sergej Vakulenko však upozorňuje, že Rusko sa v tejto situácii nenachádza v silnej vyjednávacej pozícii a európsky plyn je preň momentálne „uviaznutým zdrojom“. Teoreticky by to mohlo dať Európe priestor vyrokovať veľmi výhodné cenové podmienky, ak by sa podarilo prekonať politické aj etické bariéry spojené s nákupom surovín od agresora.
Európa sa medzičasom prispôsobila novým LNG terminálom a diverzifikovaným dodávkam, čo zásadne mení jej vyjednávaciu aj strategickú pozíciu. Osud ruského plynu tak zostáva úzko spätý nielen s vývojom vojny, ale aj s politickými zmenami v Moskve a udržateľnosťou akéhokoľvek mierového riešenia.
