Čo by sa stalo, keby vybuchol európsky SUPERVULKÁN? Je od nás 1000 km, ale zasiahol by nás poriadne

Foto: pixabay.com, freepik.com
Reklama

Talianska sopka desí vedcov aj štát. Campi Flegrei (Flegrejské polia) ležiaca pri meste Pozzuoli neďaleko Neapola patrí medzi najnebezpečnejšie v Európe a je popri nemeckom spiacom jediným európskym supervulkánom. Oblasť, kde žije pol milióna ľudí, sa posledný rok až príliš často budí a trasie magnitúdou nevídanou štyri desaťročia.

Stavba bez kontroly

Desaťročia sa v regióne bez pravidiel staval jeden dom za druhým, spomína magazín Politico. Krajina krásy a termálnych prameňov lákala nielen turistov, ale aj špekulantov.

Legislatíva, ktorá by obmedzila výstavbu či podporila presťahovanie obyvateľov, bola doteraz ignorovaná.

Tisíce otrasov mesačne

Sopka naposledy vybuchla pred 500 rokmi. V súčasnosti však vedci zaznamenávajú viac než 1 000 otrasov mesačne. Riziko výbuchu rastie a odborníci varujú pred tromi hrozbami: silným zemetrasením, zdvíhaním pôdy a samotnou erupciou.

Úrady (konečne) konajú

Po rokoch pasivity vláda pripravuje evakuačné plány a prvýkrát zvažuje aj finančnú pomoc ľuďom, ktorí by chceli odísť. Zatiaľ schválili 500 miliónov eur pre najohrozenejšie oblasti.

Odchod alebo zotrvanie?

Mnohí však odmietajú opustiť svoje domovy. „Ľudia tu žijú po celé generácie, sú zvyknutí na otrasy,“ hovorí miestna politička.

Kým sa sopka opäť neprebudí naplno, zostáva región v režime „ostražitej koexistencie“.

Rozdiel medzi sopkou a supervulkánom

Vulkán je otvor v zemskej kôre, ktorým uniká magma, popol a plyny; erupcie môžu byť lokálne ničivé, ale ich klimatický dopad je zvyčajne obmedzený.

Supervulkán má oveľa väčšiu kalderu a pri erupcii môže vyvrhnúť viac ako 1 000 km³ materiálu – čo spôsobuje globálne klimatické ochladenie, zánik úrody a dlhodobé ekologické následky.

Najhrozivejšie európske sopky:

Možné účinky na Slovensko

Vplyv možného výbuchu by v našich končinách okrem ekonomických následkov prepojeného európskeho systému závisel od jeho sily. Mierna erupcia by „len“ znečistila ovzdušie a pôdu v oblasti, zatiaľ čo masívna by mohla (aj u nás):

  • znížiť teploty o 1–2 °C na severnej pologuli
  • znížiť produkciu potravín
  • rozšíriť prachové odpady
  • spôsobiť kyslé dažde
  • vyvolať riziko globálnej krízy podobnej „sopečnej zime“
  • spôsobiť zdravotné komplikácie.
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia