Vedcom sa po prvý raz v histórii podarilo zdokumentovať spoločné konzumovanie alkoholického jedla u šimpanzov. Tento objav by mohol priniesť nový pohľad na korene spoločenského pitia a naznačuje, že jeho základy môžu siahať hlbšie do našej evolučnej minulosti, než sa doteraz predpokladalo.
Pozorovania prebiehali v západnej Afrike, konkrétne v národnom parku Cantanhez na území Guiney-Bissau, uvádza University of Exeter. Výskumný tím sa zameral na správanie šimpanzov, ktoré sa zhromažďovali okolo plodov chlebovníka afrického – stromu, ktorého ovocie má tendenciu spontánne kvasiť, keď dlhšie leží na zemi. V dôsledku prirodzeného kvasenia sa v ňom vytvára etanol, teda forma alkoholu známa aj z piva či vína.
Pomocou nenápadne umiestnených kamier výskumníci zaznamenali, ako si šimpanzy ovocie nielen spoločne vychutnávajú, ale si ho aj medzi sebou vymieňajú. Takéto správanie nie je medzi týmito primátmi bežné, keďže zdieľanie potravy patrí medzi zriedkavé javy. Podľa vedcov však práve tento aspekt naznačuje, že ide o výnimočný sociálny akt, ktorý môže byť dôležitý pre upevňovanie vzťahov medzi jednotlivými členmi skupiny.
Výskum ukázal 10 prípadov zdieľania fermentovaného ovocia, pričom v 90 percentách prípadov obsahovali plody zistiteľné množstvo alkoholu. Hoci koncentrácia etanolu bola pomerne nízka – maximálne 0,61 percenta objemu – odborníci tvrdia, že aj takéto hodnoty môžu mať citeľný vplyv na organizmus šimpanzov.
Podľa výskumníčky Kimberley Hockingsovej z Univerzity v Exeteri ide o významný objav. Uviedla, že spoločenské aktivity, ako je stretávanie sa, konzumácia jedla a nápojov či spoločná zábava, zohrávajú u ľudí dôležitú úlohu pri budovaní a udržiavaní medziľudských väzieb. A teraz sa podľa nej ukazuje, že niečo podobné môže existovať aj u našich najbližších žijúcich príbuzných v živočíšnej ríši.
Aj keď sa nezdá, že by šimpanzy cielene vyhľadávali alkohol pre jeho omamné účinky, výskumníci nevylučujú, že fermentované ovocie môže byť atraktívne najmä kvôli svojej konzistencii. Je totiž mäkšie a ľahšie stráviteľné, čo v prostredí divokej prírody môže predstavovať výhodu, uvádza web Live Science. Alkohol by tak v tomto prípade mohol byť skôr vedľajším produktom tohto procesu než samotným cieľom.
Napriek tomu, že opice zrejme nekonzumujú dostatočné množstvo alkoholu na to, aby sa opili, zistenie spoločného konzumovania fermentovaných potravín otvára zaujímavé otázky o vývoji správania. Hockingsová upozorňuje, že ich tím sa bude v budúcnosti snažiť zistiť, do akej miery šimpanzy vedome vyhľadávajú kvasené ovocie a ako sa ich organizmus s alkoholom vyrovnáva, uvádza magazín Science Direct.
Vedci predpokladajú, že schopnosť metabolizovať etanol sa u našich predkov vyvinula už pred približne 10 miliónmi rokov, teda ďaleko pred vznikom civilizácie. To podporuje hypotézu, že konzumácia alkoholu nepredstavuje iba kultúrny fenomén, ale že má hlboké biologické korene.
Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Current Biology a podľa odborníkov prinášajú nový pohľad nielen na správanie zvierat, ale aj na vývoj spoločenského správania u ľudí. Tento objav by mohol znamenať, že potreba spoločenského prepojenia prostredníctvom jedla a pitia má evolučný základ, ktorý siahal až k spoločným predkom ľudí a ostatných veľkých primátov.
