Národné podniky boli kedysi chrbtovou kosťou priemyselného Československa a zdrojom hrdosti pre tisíce zamestnancov. Hoci mnohé z nich zanikli, spomienky na časy, keď „made in Czechoslovakia“ znamenalo kvalitu, v ľuďoch stále žijú.
Keď sa povie národný podnik, mnohým z nás sa vybaví vôňa čerstvo opracovaného dreva v nábytkárskych závodoch, rachot šijacích strojov v textilkách či hrdý postoj robotníkov pri pásovej výrobe automobilov. Niektoré názvy firiem z tejto éry máme stále vrytých hlboko do pamäti – Tesla, Tatramat, Zetor, Chemosvit či ZŤS. Boli to piliere priemyslu a hrdosť Československa.
Pracovali sme pre značku, ktorá niečo znamenala
Práca v národnom podniku nebola len o výkone. Ľudia sa cítili byť súčasťou niečoho väčšieho. Jednota kolektívu, zamestnanecké výhody, rekreácie v ROH, podnikové byty či závodné jedálne – to všetko tvorilo pestrú mozaiku života, ktorá dnes v mnohých vyvoláva úsmev aj nostalgiu. Zamestnanec bol článkom veľkej výrobnej reťaze, na ktorú bol patrične hrdý.
Čo prežilo do dnešných dní?
Aj keď sa mnohé národné podniky rozpadli, niektoré značky dokázali prežiť v novej podobe.
Napríklad Chemosvit vo Svite pokračuje vo výrobe plastových fólií a technických textílií a zamestnáva stovky ľudí.
Zetor, hoci dnes s obmedzeným portfóliom, stále vyrába traktory v Brne a exportuje ich do desiatok krajín.
Niektoré menšie podniky vznikli na troskách bývalých gigantov a zachovali aspoň časť know-how. Elektrotechnické firmy, ktoré nadviazali na tradíciu Tesly, dnes vyrábajú komponenty pre moderný priemysel či zabezpečovaciu techniku. Tieto podniky už možno nemajú bývalú slávu, ale v ich DNA ostala priemyselná disciplína, remeselná presnosť a dôraz na funkčnosť.
Tesla Stropkov – kedysi elektrická pýcha východu
Tesla Stropkov bola jedným z hlavných výrobných stredísk elektrotechnického priemyslu v bývalom Československu. Vyrábali sa tu zásuvky, vypínače, relé, rozvodové skrinky, ale aj špecifické komponenty pre telekomunikačné siete a armádu. V Stropkove zamestnávala Tesla tisíce ľudí, čím sa stala srdcom miestneho hospodárstva a zdrojom obživy pre celé rodiny v širokom okolí. Ľudia boli na svoju prácu hrdí – produkty z východného Slovenska sa vyvážali do viacerých krajín východného bloku, niekedy dokonca aj ďalej. Po revolúcii firmu zasiahli reštrukturalizácie a postupná privatizácia. Aj keď dnes už Tesla Stropkov neexistuje v pôvodnom rozsahu, jej výrobky sa stále nachádzajú v mnohých domácnostiach, pripomínajúc nám dobu, keď slovenský priemysel držal krok s európskou konkurenciou.
Keď haly stíchli, pamäť zostala živá
Divoké deväťdesiate roky znamenali pre národné podniky kultúrny aj ekonomický zlom. Z plánovaného hospodárstva sa stali neprehľadné trhové preteky, v ktorých mnohé fabriky nestačili držať krok. Z mapy zmizli kedysi kľúčové podniky ako ZŤS Dubnica nad Váhom, Vagónka Poprad či Kovosmalt Fiľakovo.
Zatiaľ čo ich stroje zmĺkli, v pamäti ľudí ostali časy, keď sa montovali železničné vozne, vyrábali kuchynské sporáky alebo lisovali guľkové ložiská, ktoré poháňali priemysel v celej krajine. Dnešní päťdesiatnici a šesťdesiatnici si tieto roky pamätajú nielen ako obdobie výroby, ale aj ako životný štýl – spoločné šichty, odborové výlety, závodné byty a istotu práce. Táto éra sa možno nevráti, ale zostáva v srdciach ako symbol poctivosti, poriadku a zmysluplného dňa.
Čo si z toho môžeme vziať dnes?
Národné podniky neboli dokonalé. No mnohé z nich stáli na odbornosti, remesle a stabilite, ktoré dnes chýbajú v mnohých segmentoch trhu. Dnes sa opäť hovorí o obnove výroby, sebestačnosti a podpore domácich značiek. Možno práve spomienka na to, čo tu kedysi bolo, môže slúžiť ako inšpirácia. Nie všetko staré je zlé. A nie všetko nové je lepšie.
_2.JPG){kind=link}
