Podľa prieskumu spoločnosti Finax realizovaného agentúrou Ipsos, peniaze významne ovplyvňujú životné šťastie Slovákov, no samé o sebe ho nezaručujú. Takmer dve tretiny opýtaných uviedli, že by sa cítili šťastnejší, ak by mali vyšší príjem. Píše TASR.
Analytik Roman Pudmarčík vysvetľuje: „Celkovo je šesť z desiatich ľudí presvedčených, že ak by zarábali viac ako teraz, boli by šťastnejší. Viac ako polovica slovenskej populácie by bola so svojím príjmom spokojná, ak by v čistom mesačne zarábali 1001 až 2000 eur.“
Nedostatok financií sa pritom ukazuje ako hlavná prekážka šťastia. Necelá tretina respondentov (32 %) pripisuje svoju nespokojnosť práve nízkemu príjmu. Druhou najčastejšou príčinou sú vysoké mesačné výdavky, ktoré uviedlo 24 % opýtaných. Zároveň odborníci upozorňujú, že aj súčasná konsolidácia verejných financií a relatívne nízke priemerné zárobky – v čistom približne 1 250 eur – obmedzujú pocit finančnej pohody.
Zdravie, rodina a bezpečie ako kľúčové faktory šťastia
Napriek tomu, že peniaze sú významné, najčastejšie šťastie Slovákov súvisí so zdravím – to označilo 58 % respondentov. Druhým najdôležitejším faktorom je čas strávený s rodinou, ktorý považuje za zdroj radosti 43 % opýtaných. Pocit bezpečia v prostredí, v ktorom ľudia žijú, je pre 27 % respondentov kritickým atribútom spokojného života.
Sociálne siete a vplyv spoločenských tlakov
Prieskum ukázal, že sociálne siete negatívne vplývajú na vnímanie šťastia u Slovákov. Až 75 % opýtaných tvrdí, že tieto platformy môžu znižovať pocit spokojnosti. Rovnaký počet ľudí si myslí, že prezentácia majetku za účelom spoločenskej prestíže je na Slovensku bežná. Závisť voči majetnejším občanom priznalo 41 % respondentov, pričom jej pôvod môže byť kombináciou osobnej frustrácie a slabšieho finančného zázemia.
Dôležitosť úspor a finančnej rezervy
Odborníci zdôrazňujú, že finančná stabilita sa spája nielen s príjmom, ale aj s úsporami. Tretina Slovákov nemá vytvorené žiadne finančné rezervy. Pred začiatkom systematického sporenia sa odporúča vytvoriť tzv. hotovostný štít, čiže nasporiť sumu približne 1 000 eur. Tento základný objem peňazí funguje ako motivácia na ďalšie pravidelné odkladanie financií. Redukcia výdavkov na dopravu alebo stravu a zvýšenie príjmu prostredníctvom predaja nepotrebných vecí či dočasnej brigády sú podľa odborníkov vhodné kroky k budovaniu rezervy.
Dlhy a materiálne zázemie
Ďalšími finančnými bariérami šťastia sú dlhy, ktoré uviedlo 12 % opýtaných, a nedostatok materiálneho zázemia, čo pripadá na 11 % respondentov. Odborníci odporúčajú sústrediť sa najmä na tzv. toxické dlhy, teda pôžičky a úvery s úrokovou sadzbou nad 5 %. Materiálne zázemie je možné dlhodobo budovať aj prostredníctvom pasívneho investovania. Momentálne investuje len pätina Slovákov a približne tretina má s tým aspoň základnú skúsenosť. Osoby, ktoré investujú, sa cítia šťastnejšie – až 84 % investujúcich deklaruje spokojnosť, oproti 69 % zvyšnej populácie.
Investovanie do seba a finančná stratégia
Najvýhodnejšia forma investovania podľa odborníkov spočíva vo vlastných zručnostiach a vedomostiach. Zvýšenie kvalifikácie často vedie k vyššiemu platu v budúcnosti. Po zvýšení príjmu odporúčajú analytici uplatniť tzv. pravidlo troch strán: prvú tretinu mzdy spotrebovať na bežné životné náklady, druhú investovať do budúcnosti a tretia časť slúži na zlepšenie životnej úrovne. Takýto prístup umožňuje postupne budovať finančnú stabilitu a zároveň zvyšovať pocit životnej spokojnosti.
