Pocit rozpakov má často rovnaký sprievodný znak. Tvár sa zahreje, líca sčervenejú a čím viac si to uvedomujeme, tým výraznejšia je reakcia. Hoci červenanie býva pre mnohých nepríjemné a ťažko kontrolovateľné, odborníci upozorňujú, že nejde len o trápny vedľajší efekt emócií.
Evolučná psychológia naznačuje, že môže zohrávať dôležitú sociálnu úlohu. Článok publikoval portál Science Alert.
Čo sa v tele vlastne deje
Červenanie je fyziologická odpoveď na emócie, ako sú hanblivosť, rozpaky alebo intenzívne sebauvedomenie. Spúšťa ho sympatický nervový systém, ktorý riadi automatické telesné procesy. Po jeho aktivácii sa do krvi uvoľní adrenalín, ktorý v oblasti tváre spôsobí rozšírenie drobných ciev.
Výsledkom je zvýšený prietok krvi tesne pod povrchom kože, čo vyvoláva pocit tepla a viditeľné sčervenanie tváre, krku, uší či hornej časti hrudníka. U ľudí so svetlejšou pokožkou je tento efekt zreteľnejší, no rovnaký proces prebieha aj u ľudí s tmavšou pleťou – aj keď nemusí byť navonok badateľný.
Signál, ktorý vysiela viac než slová
Z evolučného hľadiska červenanie neslúži na obranu ani únik pred hrozbou, hoci sa doň zapája systém „bojuj alebo uteč“. Vedci sa domnievajú, že ide o sociálny signál, ktorý ostatným naznačuje uvedomenie si chyby alebo porušenia spoločenských noriem.
Keďže ide o nevedomú reakciu, býva vnímaná ako úprimná. V sociálnych situáciách tak môže fungovať ako tiché ospravedlnenie a pomôcť obnoviť dôveru po trapase či prešľape. Práve táto nekontrolovateľnosť robí červenanie dôveryhodným v očiach okolia.
Nie každé červenanie je rovnaké
Hoci mechanizmus v tele zostáva rovnaký, emocionálny kontext sa líši. Červenanie z hnevu súvisí s napätím a frustráciou, zatiaľ čo červenanie z rozpakov pramení zo sociálnych emócií a zvýšeného sebahodnotenia.
Výskumy ukazujú, že spúšťače môžu byť prekvapivo jemné. Jedna štúdia zistila, že deti so sociálnou úzkosťou sa výraznejšie červenali pri prehnanej pochvale než pri miernej alebo žiadnej. Iný výskum poukázal na to, že deti s vyššou mierou narcizmu reagovali červenaním len na miernu pochvalu, ktorá nezodpovedala ich vlastnému hodnoteniu výkonu.
Kto sa červená najviac
Častejšie červenanie sa pozoruje u žien a mladších ľudí, čo môže vysvetľovať jeho prepojenie s mladosťou, vitalitou a v širšom zmysle aj s plodnosťou. Výraznejšie sa prejavuje aj u osôb so sociálnou úzkosťou.
S pribúdajúcim vekom má však tendencia slabnúť. Odborníci to vysvetľujú buď lepším porozumením spoločenským normám, alebo menšou citlivosťou na ich porušenie.
Dôležité je rozlišovať medzi červenaním a trvalým začervenaním pokožky. Stavy ako rosacea, alergická dermatitída, reakcie na lieky či lupus erythematosus môžu spôsobovať pretrvávajúce sčervenanie, ktoré s emočným červenaním priamo nesúvisí.
Červenanie nie je výlučne ľudská záležitosť
Podobné javy možno pozorovať aj u niektorých primátov. Japonské makaky či uakari majú svetlú pokožku na tvári, ktorá dokáže sčervenať. U mandrilov má zmena farby tváre výrazný význam v reprodukčnom správaní.
Samice mandrilov počas folikulárnej fázy menštruačného cyklu sčervenajú, čím signalizujú plodnosť. Samce zas reagujú zmenou farby tváre v prítomnosti plodných samíc v súvislosti so zvýšenou hladinou testosterónu. Niektorí odborníci poukazujú na to, že trendy v ľudskom líčení – napríklad výrazná lícenka populárna na sociálnych sieťach či v K-pop kultúre – môžu tieto signály vedome či nevedome napodobňovať.
Kedy je vhodné riešiť červenanie
Keďže ide o nevedomú reakciu, červenanie nemožno vedome zastaviť. Ak však začervenanie pretrváva niekoľko dní, je bolestivé alebo spôsobuje výrazný psychický diskomfort, odporúča sa konzultácia s lekárom.
Pri červenaní súvisiacom so sociálnou úzkosťou môže pomôcť kognitívno-behaviorálna terapia. V zriedkavých prípadoch, keď je príčinou nadmerná aktivita sympatického nervového systému, sa uvažuje aj o chirurgickom riešení, ako je sympathektómia alebo sympatikotómia. Tieto zákroky môžu zmierniť ťažké príznaky a zlepšiť kvalitu života, no využívajú sa len výnimočne.
Nepríjemnosť s vedľajším efektom
Pre väčšinu ľudí červenanie nepredstavuje zdravotný problém. Hoci môže byť zdrojom rozpakov, odborníci upozorňujú, že ide o prirodzený signál, ktorý vypovedá o citlivosti na sociálne prostredie. Ak sa človek dokáže preniesť cez prvotné rozpaky, červenanie môže byť skôr pripomienkou toho, ako úzko sú emócie, telo a medziľudské vzťahy prepojené.
