Návrat do divočiny v Borinke nie je len občianske združenie, ale predovšetkým plne fungujúca záchranná stanica pre opustené a ranené živočíchy, z ktorých väčšina sa sem dostáva práve v dôsledku ľudskej činnosti a nezodpovednosti. Dokonca aj naši domáci miláčikovia sa často podpisujú pod ranené spevavce či ježkov, ktoré sa v mnohých prípadoch vďaka včasnému zásahu podarí už po pár dňoch vypustiť do voľnej prírody, pri vážnejších zlomeninách sa jedince v stanici zdržia aj omnoho dlhšiu dobu.
Predseda záchrannej stanice Ján Jamriška nám prezradil, že celá stanica stojí na pilieroch ľudského faktora, dobrovoľníctve, obetavosti a hlavne ochote pomôcť. Bez ohľadu na počasie či ročné obdobie sa v stanici starajú o podvyživených ježkov, ranené spevavce, ale aj dravce či opustené mláďatá, ktoré by bez ich pomoci uhynuli.
Prečo ste sa rozhodli venovať záchrane zvierat? A čo vás priviedlo práve do záchrannej stanice Návrat do divočiny?
Vyštudované zameranie, skúsenosti zo zahraničia a absencia podobných zariadení na našom území, rovnako ako potreba pomáhať voľne žijúcim zraneným živočíchom nás inšpirovali k založeniu záchrannej stanice. Väčšina ich zranení totiž pramení z ľudskej činnosti.
V čom je Borinka ako lokalita špeciálna? Prečo sa stanica nachádza práve tam?
Na začiatku sme sa snažili zohnať priestory pre záchrannú stanicu aj v iných lokalitách, bližšie k Bratislave, ale bez úspechu. Vždy prevážili iné záujmy na danom území. V Borinke sme našli priestor pre náš domov a následne i realizáciu priestorov pre stanicu.
Ako to vyzerá v záchrannej stanici? Čo najzásadnejšie v nej nesmie chýbať?
V podstate potrebujete niekoľko kľúčových osôb. Niekoho, kto to celé menežuje, rieši projekty a financie. Niekoho, kto má pod záštitou samotnú starostlivosť o živočíchy a rieši administratívu, veterinára, ktorý zabezpečuje zdravotný manažment, samotných nálezcov, ktorí sú ochotní pomôcť s prepravou a dobrovoľníkov, ktorí chcú pomáhať zvieratám.
Z akých častí Slovenska sa k vám jedince dostávajú?
Keďže nerobievame výjazdy, to z akých častí Slovenska sa k nám jedince dostávajú do istej miery závisí aj od toho, či nám daného živočícha môže nálezca priviezť, preto sa k nám aj najčastejšie dostávajú zvieratá z Bratislavy a jej okolia. Niekedy sú ale ľudia ochotní nám zvieratko priviezť aj z väčšej diaľky. Okrem toho nám živočíchy vozia aj pracovníci z okolitých chránených krajinných oblastí.
Vraj približne tretinu zranených živočíchov tvoria dravce. Prečo je to tak? Ako je to vo vašej stanici?
Druhové zloženie zvierat v stanici do značnej miery závisí aj od ľudí, ktorí dané zviera nájdu a nahlásia, respektíve sú ochotní ho priviezť. Rovnako to záleží aj od pracovníkov ŠOP SR , ktorí nám jedince nosia. Nemôžem povedať, že u nás v stanici by dravce tvorili až tretinu zranených živočíchov. Každý rok približne polovicu prijatých živočíchov tvoria spevavce a veľkú časť našich “zverencov” tvoria aj holuby a menšie cicavce.
S akými zraneniami sa v stanici stretávate najčastejšie? Aké sú ich príčiny?
Tu hrá dôležitú úlohu ročné obdobie. Zatiaľ čo jeseň a zima sú charakteristické tým, že sa objavujú podvyživení ježkovia a jedince so zlomeninami po zrážke s automobilom, jar a leto sú potom skôr charakteristické prísunom mláďat s rôznymi problémami. Zo zranení to bývajú najčastejšie zlomeniny u vtákov spôsobené nárazmi, či už do sklenených plôch, alebo pri zrážkach s autami. Ježkovia sa k nám často dostávajú so zraneniami spôsobenými pri kosení pozemkov, alebo s hryznými poraneniami po útoku psa. Pri menších druhoch spevavcov sú to veľmi často aj zranenia spôsobené napadnutím mačkou. Väčšina zranení, s ktorými sa stretávame, je spôsobená. buď priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou. Aj preto si myslíme, že je dôležité, aby sme týmto zvieratám pomáhali a dali im ďalšiu šancu na návrat do prírody.
Ako dlho u vás ostávajú ranené jedince? Čo sa deje s tými, ktoré si vyžadujú dlhodobú starostlivosť?
Dĺžka rehabilitácie, samozrejme, závisí od daného zranenia. Pri jednoduchých nárazoch, keď nedošlo k žiadnej zlomenine a zviera je iba ľahko otrasené, môže byť živočích vypustený už po pár dňoch. Niektoré zložitejšie zlomeniny si vyžadujú dlhší čas hojenia aj dlhšiu rehabilitáciu, čiže aj ten čas strávený u nás je výrazne dlhší. Akokoľvek dlho trvá potrebná starostlivosť, po úspešnej rehabilitácii je živočích vypustený naspäť do voľnej prírody. Veľkú časť prijatých jedincov tvoria mláďatá, kde tiež tá dĺžka starostlivosti závisí aj od druhu živočícha a vypúšťané sú až samostatné mláďatá.
Aký je postup v prípade, že jedinca nemožno vypustiť späť do voľnej prírody?
Ak ide o zákonom chráneného živočícha a z dôvodu trvalého poškodenia nie je možné ho vypustiť späť do prírody, stáva sa vlastníctvom štátu a je umiestnený do zariadenia na záchranu chránených druhov.
Čo robiť, ak nájdeme zraneného živočícha? Ako postupovať?
Neexistuje univerzálny postup. Ak nájdete živočícha, ktorý je viditeľne zranený, alebo na základe jeho správania viete, že nie je celkom v poriadku, ideálne je kontaktovať najbližšiu záchrannú stanicu, kde vám tiež povedia, ako ďalej postupovať. Ak je potrebné previezť zranené zviera do záchrannej stanice, najlepšie je tak urobiť v primerane veľkej zatvorenej papierovej krabici. Zviera je v nej obyčajne pokojnejšie a minimalizujú sa prípadné ďalšie poranenia, ktoré by si mohlo spôsobiť napr. v prepravke, z ktorej by sa snažilo dostať von.
A čo určite nerobiť?
Ak nájdete zranené zviera, nepokúšajte sa ho ošetrovať bez potrebnej veterinárnej znalosti a čo najskôr ho privezte do záchrannej stanice, alebo k veterinárovi, ktorý ma skúsenosti s divo žijúcimi zvieratami. Neraz sa nám stalo, že nám priniesli holúbka so zlomeným krídlom, ktorého mali už nejaký čas a hoci sa o neho príkladne postarali, čo sa týka kŕmenia, už sme mu nevedeli veľmi pomôcť. Keď zlomenina nie je čo najskôr správne ošetrená, častokrát sa už po takom čase nedá napraviť. Čiže určite nečakať, že sa zvieratko s vašou pomocou bez potrebného ošetrenia samo zo zranenia zotaví a čo najskôr kontaktovať odborníkov.
Ďalším príkladom čo určite nerobiť je nesprávne kŕmenie. Tiež sa vždy treba radšej poradiť s odborníkom, ako a čím dané zvieratko správne kŕmiť, ak nemôže byť hneď prevezené do záchrannej stanice, aby ste nespôsobili viac škody ako úžitku.
Ako sa zachovať pri objavení opusteného mláďaťa?
Moje odporúčanie je, že skôr ako čokoľvek spravíte, poraďte sa s odborníkom, ako správne postupovať. To znamená, môžete telefonicky kontaktovať buď nás, alebo inú záchrannú stanicu a na základne informácií o konkrétnej situácii vieme poradiť, čo je najlepšie urobiť. Existujú totiž rozdiely pri mláďatách cicavcov a pri mláďatách vtákov. Postup môže byť rôzny aj u jednotlivých druhoch, ale záleží aj od toho, aké “veľké” je mláďa. Aj pri zvieracích mláďatách sú určité etapy vývoja a často sa stáva, že ľudia “zachraňujú” mláďa, ktoré v skutočnosti ani nepotrebovalo zachrániť a tým mu iba viac uškodia.
V akej pozornosti sa nachádza záchranná stanica zo strany štátu? Akú máte podporu?
Každý živočích je presne evidovaný. Je potrebné naň získať povolenie na manipuláciu a je vedená presná evidencia, a teda: kedy bol prijatý do stanice, kedy bol vypustený, či uhynul atď. Tieto informácie podliehajú kontrole zo strany nadriadenej inštitúcie. Financie na prevádzku sa snažíme získať z rôznych zdrojov, či už formou priameho oslovenia našich sledovateľov na sociálnych sieťach v jednotlivých príspevkoch, alebo zapojením sa do rôznych grantových výziev. Niekedy pre nás ľudia vytvoria zbierku či aukciu. Ako OZ využívame aj možnosť získania príspevkov vo forme 2 % z daní. Často nám pomáhajú ľudia aj materiálnym príspevkom a keďže ide v prevažnej miere o zákonom chránené živočíchy, každý rok dostávame aj príspevok od štátu.
Z akých nákladov pozostáva prevádzka záchrannej stanice?
Predovšetkým ide o náklady na:
- energie, vodu a odpady,
- spotrebný materiál na starostlivosť (dezinfekcia, hygienické potreby, podstielky, oprava voliér, pletivo, drevo, nástroje, misky, klietky, prepravky),
- ošetrovanie zvierat, lieky (obväzový materiál, liečivá, zákroky, externé fixátory),
- stravu pre zvieratá (rôznorodá strava (mäsitá, rastlinná), doplnky výživy),
- čas, ktorý venujete zo svojho voľna tejto aktivite, či prší, sneží, fúka, či je piatok, sviatok, či sú ostatní niekde na dovolenkách a lyžujú alebo sa kúpu v mori.
O akých sumách sa bavíme v prípade bežných zákrokov a liečby ranených živočíchov?
Ošetrenie zvierat máme v rámci nášho veterinára de facto pro bono. Keď tak sa hradí len občasne spotrebovaný materiál, alebo špecializované lieky. Samotné zákroky by sme si nemohli dovoliť hradiť, či už ide o chirurgie, opakované ošetrenia rán alebo špecializované vyšetrenia. Ošetrenie či zákroky na takýchto živočíchoch by mali veľmi podobný cenník, aký je v prípade spoločenských zvierat v súkromnej praxi.
