Francúzsko sa ocitlo v bezprecedentnej kombinácii politickej, ekonomickej a spoločenskej krízy. V priebehu menej než dvoch rokov vymenilo piatich premiérov, čelí obrovskému verejnému dlhu a protestom v uliciach, zatiaľ čo prezident Emmanuel Macron sa márne snaží udržať stabilitu. Niektorí komentátori už hovoria o „novom chorom mužovi Európy“.
Náklady na obsluhu francúzskeho dlhu tento rok dosahujú 67 miliárd eur, čo je viac než rozpočet všetkých ministerstiev s výnimkou školstva a obrany. Prognózy hovoria, že do konca desaťročia sa suma môže vyšplhať až na 100 miliárd eur ročne.
Ratingová agentúra Fitch nedávno znížila hodnotenie francúzskeho dlhu, čo len zvýšilo obavy investorov o schopnosť krajiny splácať svoje záväzky. Reálna sa stáva aj predstava, že Paríž bude musieť požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond alebo o zásah Európskej centrálnej banky. To všetko sa deje na pozadí vojny v Európe, rastu populizmu a oslabujúceho vplyvu Spojených štátov.
Protesty a hlas ulice
Napätie sa prenieslo aj do ulíc. Minulú stredu zorganizovalo podľa BBC hnutie Bloquons Tout deň celonárodných protestov, ktoré síce prerušila krajná ľavica, no výraznejší efekt nepriniesli.
Nasledujúci deň však prišla masová demonštrácia, do ktorej sa zapojili odbory aj ľavicové strany. Protestovali proti rozpočtovým návrhom vlády i dôchodkovej reforme, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 64 rokov.
Podľa politického komentátora Nicolasa Bavereza sa Francúzsko nachádza v kritickom momente, keď je „paralyzované chaosom, bezmocnosťou a dlhmi“.
Korene krízy siahajú do leta 2024, keď prezident Macron rozpustil Národné zhromaždenie a vyhlásil predčasné voľby. Namiesto silnejšej vlády vznikol roztrieštený parlament – centristi, ľavica a krajná pravica – v ktorom žiadna strana nedokáže vládnuť bez odporu ostatných. Výsledkom boli krátke a neúspešné vlády Michela Barniera a Françoisa Bayroua. Bayrou, 74-ročný centrista, sa snažil stabilizovať dlh znížením výdavkov o 44 miliárd eur a dokonca navrhol zrušenie dvoch štátnych sviatkov. Jeho plán však odmietli poslanci zľava aj sprava a napokon padol po hlasovaní o nedôvere.
Nový muž v čele: Sébastien Lecornu
Po sérii neúspechov Macron siahol po lojálnom spojencovi. Novým premiérom sa stal 39-ročný Sébastien Lecornu, prezidentov dlhoročný dôverník. Macron oceňuje jeho lojalitu a fakt, že nie je posadnutý vlastnou politickou budúcnosťou.
Podľa ekonóma Philippa Aghiona, ktorý Macrona dobre pozná, „s Lecornuom je to v podstate tak, akoby bol premiérom samotný Macron“.
Lecornu musí do polovice októbra predstaviť návrh rozpočtu a do konca roka ho presadiť v parlamente. Jedinou možnosťou je získať podporu socialistov a konzervatívcov zároveň. To sa však ukazuje ako mimoriadne zložité – ľavica požaduje vyššie dane pre najbohatších a zrušenie dôchodkovej reformy, zatiaľ čo pravica trvá na zachovaní podnikateľsky priaznivej politiky. Hlavný zväz zamestnávateľov MEDEF už pohrozil vlastnými demonštráciami, ak by vláda zvyšovala dane. Čas navyše hrá proti Macronovi – v marci sú komunálne voľby a v máji 2027 prezidentské, čo sťažuje ochotu strán robiť kompromisy.
Dve možné cesty: odolnosť alebo oslabenie
Scenáre budúcnosti sú rozdielne. Optimisti tvrdia, že Francúzsko má pevné hospodárske základy, od infraštruktúry po vysokú mieru zakladania firiem, a situáciu zvládne. Skeptici však upozorňujú, že štát sa stal závislým od verejných výdavkov a ignoruje nevyhnutné reformy.
Ekonóm Philippe Dessertine prirovnal situáciu k hrádzi, ktorá sa navonok zdá pevná, ale more ju postupne podmýva, až kým sa jedného dňa nezrúti.
Od svojho zvolenia v roku 2017 Macron sľuboval preklenutie rozdielov medzi ľavicou a pravicou, medzi podnikateľmi a pracujúcimi, medzi euroskeptikmi a eurooptimistami. Po rokoch vládnutia je však terčom silnej kritiky.
Vplyvný komentátor Nicolas Baverez napísal v denníku Le Figaro: „Emmanuel Macron je skutočným terčom ľudovej nedôvery a nesie plnú zodpovednosť za túto katastrofu. Ako každý demagóg premenil našu krajinu na pole ruín.“
