Medzi najznámejších absolventov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici patrili Boris Kollár a Petra Krištúfková. Ich mená sa do verejnej diskusie dostali v súvislosti s titulmi, ktoré získali na základe záverečných prác s vážnymi nedostatkami. Otázkou dodnes zostáva, či sa tejto súkromnej škole, financovanej z verejných zdrojov aj súkromného kapitálu, podarilo vyrovnať miliónové záväzky, do ktorých sa postupne dostala.
Inštitúcia mala ambíciu zaradiť sa medzi prestížne univerzity a prezentovala sa ako budúci akademický lídrom regiónu. Napriek silnej finančnej podpore zo strany štátu, mesta Skalica aj podnikateľa Ivana Kmotríka však jej príbeh skončil krachom. Počas svojho fungovania udelila akademické tituly viacerým známym osobnostiam zo sveta politiky, čo jej spočiatku prinášalo publicitu, no neskôr aj vážne reputačné problémy, uvádzajú Aktuality.
Najväčšiu pozornosť médií vyvolali prípady bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára a jeho straníckej kolegyne Petry Krištúfkovej. Následné preverovanie ukázalo, že ich záverečné práce niesli znaky plagiátorstva. Kontrola ministerstva školstva však odhalila ešte vážnejšie pochybenia. Škola podľa zistení vydávala diplomy aj bez existujúcich prihlášok na štúdium či dôkazov o tom, že by študenti absolvovali riadne denné alebo externé štúdium.
Štedrá finančná injekcia z verejných zdrojov
Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, ktorá začala fungovať v roku 2006, mala počas rokov k dispozícii značné finančné prostriedky. Významným podporovateľom bolo samotné mesto Skalica. V prvých dvoch rokoch fungovania poskytlo škole takmer 4,5 milióna eur, pričom posledná známa dotácia pochádza z roku 2011. Celkovú výšku mestskej podpory sa však nepodarilo presne vyčísliť.
Peniaze zo štátu aj od oligarchu
Finančnú pomoc škole poskytoval aj štát. V roku 2012 získala dotáciu od ministerstva školstva vo výške vyše 787 tisíc eur. Ďalších približne 1,2 milióna eur prišlo prostredníctvom Výskumnej agentúry. Počas pätnástich rokov dostala škola na sociálnych a motivačných štipendiách viac než 400 tisíc eur, pričom najvyššia suma bola vyplatená v roku 2011.
Významným súkromným donorom bol podnikateľ Ivan Kmotrík, ktorý školu podporoval prostredníctvom spoločnosti Grafobal. Účtovné závierky naznačujú, že minimálne štyri roky jej poskytoval návratnú finančnú pomoc presahujúcu každoročne hranicu 100 tisíc eur. V roku 2015 pôsobil aj ako predseda správnej rady školy, no o rok neskôr už jeho meno vo výročných správach nefigurovalo. Zaujímavosťou je, že jeho syn Ivan Kmotrík mladší na škole obhájil rigoróznu prácu zameranú na budúcnosť Európy. Starší Kmotrík sa neskôr od projektu dištancoval s tým, že so školou už roky nemá žiadne prepojenie.
Pád do dlhovej pasce
Napriek rozsiahlej podpore sa škola postupne prepadla do vážnych finančných problémov. Podľa údajov spoločnosti Finstat dosiahli jej dlhy vrchol v septembri 2022, keď sa vyšplhali takmer na 2,9 milióna eur. Najväčšia časť záväzkov smerovala voči štátu, predovšetkým na daniach, kde suma presiahla 2,4 milióna eur. Škola dlhovala aj zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Zistenia médií navyše poukázali na neuhradené záväzky voči súkromným firmám za dodané služby a tovary. Informácie o tom, či boli dlhy neskôr vyrovnané, sa získať nepodarilo. Viaceré inštitúcie sa odvolali na zákonné obmedzenia a daňové tajomstvo. Z dostupných údajov však vyplýva, že Okresný súd v Trnave v roku 2022 vyhlásil konkurz na majetok školy. Najnovšie dáta naznačujú, že ešte v rokoch 2023 a 2025 evidovala dlhy voči zdravotným poisťovniam v desiatkach tisíc eur.
Dôveryhodnosť vedenia oslabil aj prípad rektora Jozefa Minďaša. Bývalý generálny riaditeľ Lesov SR bol v roku 2024 právoplatne odsúdený za nevýhodné zmluvy súvisiace s prenájmom poľovných revírov. Súd mu uložil podmienečný trest a finančnú pokutu. Kontaktovať ho sa redakcii nepodarilo.
Po vysokej škole, ktorá roky fungovala vďaka štedrým dotáciám aj z verejných financií, dnes v Skalici nezostalo prakticky nič. V budove, kde kedysi sídlila, aktuálne pôsobí stredná škola, ktorá so Stredoeurópskou vysokou školou nemá žiadne prepojenie.
