Napokon spravodlivosť dostihla aj samotného Filipa Langa. Zaplietol sa do sprisahania proti cisárovi, skončil vo väzení a v roku 1610 tam aj zomrel, podľa všetkého nie prirodzenou smrťou.
Edward Kelley
Edward Kelley si síce hovoril magister, no akademický titul nikdy nezískal. Štúdium nedokončil a namiesto serióznej vedy sa preslávil ako šikovný mystifikátor a podvodník. Tvrdil, že vlastní magické zrkadlá, zariadenia na komunikáciu na diaľku a že dokáže vyrobiť elixír mladosti. V realite bol lekárnikom, ktorý miešal rôzne masti a vodičky, no robil to s takou presvedčivosťou, že Rudolf II. jeho praktiky považoval za skutočnú vedu.
Pred príchodom do Prahy pracoval u anglického právnika, kde sa dopustil podvodu. Trestom mu bolo odrezanie oboch uší. Na cisársky dvor sa dostal v roku 1584 a stal sa doslova senzáciou.
Šľachtu fascinoval svojimi trikmi a cisár mu bezhranične dôveroval. Napriek obvineniam z čarodejníctva sa mu vždy podarilo uniknúť najhorším následkom.
Oženil sa s vdovou z Mosta a istý čas žili vo Faustovom dome v Prahe. Ich život však narušil konflikt s dvoranom, ktorý pri potýčke zomrel. Kelley skončil vo väzení na hrade Křivoklát. Po troch rokoch sa pokúsil o útek, pri ktorom si vážne poranil nohu a prišiel o ňu. Po ďalšom neúspešnom pokuse o útek bol omilostený, no zranenia z neho urobili bezmocného muža odkázaného na pomoc druhých. V roku 1597, vo veku štyridsaťdva rokov, si namiešal smrteľnú dávku vlastného „lieku“. V Moste na hrade Hnevín má dodnes svoju sochu.
Herman Krištof Russworm
Osud maršala Russworma by vystačil na samostatnú knihu. Bol jednou z najrozporuplnejších postáv rudolfínskeho dvora. Na jednej strane intrigán a násilník, na druhej výnimočný vojenský stratég a bezvýhradne lojálny cisárovi.
Svoju dráhu začal ako obyčajný jazdec, no vďaka schopnostiam sa vypracoval až na najvyššieho veliteľa cisárskych vojsk.
Jeho divoký životný štýl sa spájal s krutosťou. Mal na svedomí smrť dvoch ľudí a dopustil sa aj znásilnenia dievčaťa, ktoré mal chrániť. Časť jeho prešľapov bola tolerovaná, časť trestaná. Stal sa terčom intríg, najmä zo strany Filipa Langa. Po konflikte s talianskym šľachtickým rodom Belgioioso, pri ktorom zabil jedného z bratov, skončil vo väzení. Koncom roku 1605 bol popravený na Staromestskom námestí vo veku štyridsať rokov. Rozsudok vykonal slávny kat Ján Mydlář.
Tycho Brahe
Z okruhu ľudí okolo cisára Rudolfa II. pôsobí Tycho Brahe ako výnimočne kladná postava. Bol vedcom, filozofom a právnikom, ktorého nezaujímali dvorské intrigy, ale výskum vesmíru. Hoci sa mýlil v presvedčení, že Zem je stredom vesmíru, jeho pozorovania a výpočty položili základy modernej astronómie.
Do Prahy prišiel v roku 1599 na pozvanie cisára a pôsobil tu ako dvorný astronóm až do svojej predčasnej smrti o dva roky neskôr. Okrem astronómie sa venoval aj astrológii, čím si získal Rudolfovu priazeň. Dlho sa verilo, že zomrel na prasknutý močový mechúr, neskoršie výskumy však ukázali stopy ortuti v jeho pozostatkoch. Napokon odborníci dospeli k záveru, že príčinou smrti bolo pravdepodobne zlyhanie obličiek.
Tycho Brahe je pochovaný v kostole Matky Božej pred Týnom na Staromestskom námestí v Prahe a jeho meno dodnes pripomína aj Tychonova ulica v Dejviciach.
