Po príchode na Slovensko boli mnohí legionári zo začiatku doslova ohromení miestnym životom a bežnými zvyklosťami. Futbalisti zo zahraničia pravidelne dopĺňajú tímy Niké ligy a na súpiskách najvyššej slovenskej súťaže nájdeme hráčov z Afriky, Ázie aj Karibiku.
Pre mnohých z nich sú slovenské tradície, každodenné podmienky a kultúra úplne odlišné od toho, na čo boli zvyknutí doma, a ich adaptácia si vyžaduje trpezlivosť a čas.
Tae-rang Park (Juhokórejská republika)
Juhokórejský futbalista Tae-rang Park prestúpil do Michaloviec v júli a ide o jeho prvú skúsenosť s pôsobením v zahraničí. Predtým hrával doma v klube Gangwon a presun na Slovensko pre neho znamenal úplne novú etapu. Spočiatku bol mladý obranca konfrontovaný s množstvom nových situácií a musel sa učiť adaptovať na odlišné prostredie. Snažil sa byť otvorenejší voči ľuďom, aktívne nadväzovať kontakty a nebáť sa komunikovať, aby sa postupne cítil komfortne. Píše Niké LIGA.
Najväčšia túžba mu ostáva po rodine a priateľoch z domova, pretože život v zahraničí prináša aj istú dávku samoty. Na druhej strane si Park veľmi pochvaľuje tréningové podmienky, spoluhráčov aj pokoj, ktorý nachádza v meste.
„Mám tu výborné tréningové podmienky, skvelých spoluhráčov a mesto je pokojné. Som tu veľmi spokojný. Priznám sa, že keď som sem prišiel, najviac ma prekvapilo, že ľudia pijú obyčajnú vodu z kohútika, dokonca aj v kúpeľni. V Kórei je to úplne iné, tam všetci pijú filtrovanú vodu alebo kupujú balenú. Doteraz je to pre mňa trochu neuveriteľné. Tiež ma prekvapilo, že tu sa platí aj za malé veci – napríklad za vstup na verejné toalety, alebo za vodu v reštaurácii. V Kórei to tak nie je. Ale teraz som si už na to zvykol,“ povedal.
Vo svojom voľnom čase sa Park venuje obľúbeným aktivitám, ako je sledovanie seriálov či filmov, a udržiava pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi na diaľku. Denne sa tiež učí angličtinu, aby lepšie zvládal komunikáciu v novom prostredí. Z domoviny mu najviac chýba pikantná kuchyňa. Na Slovensku je ťažké nájsť jedlá s podobnou chuťou, preto si často pripravuje kimchi jjigae, tradičný kórejský guláš z kimchi, ktorý mu pripomína rodnú krajinu a dodáva mu pocit blízkosti domova.
Ousmani Kujabi (Gambia)
V Podbrezovej sa môžu pochváliť príchodom mladého exotického talentu – devätnásťročného útočníka Ousmaniho Kujabiho z Gambie, ktorý na Slovensko prišiel v sezóne 2023/2024. Svoju profesionálnu cestu začal v druholigovom Pohroní, kde pôsobil počas dvoch súťažných ročníkov. Jeho začiatky v úplne novej krajine a odlišnom kultúrnom prostredí neboli jednoduché. Najväčším šokom preňho bolo chladné podnebie a tvrdá zima, s ktorou sa musel vyrovnať. Kujabi priznáva, že mu pomohol prístup jeho matky, ktorá mu vždy radila, aby najskôr pozoroval správanie ľudí a učil sa prispôsobovať ich zvykom. Tento prístup mu uľahčil adaptáciu a umožnil lepšie pochopiť miestnu kultúru.
„Po dvoch mesiacoch sa mi podarilo adaptovať sa. Moja mama vždy hovorí, že kamkoľvek ideš prvýkrát, najprv by si mal pozorovať správanie ľudí a naučiť sa správať podobne. To mi veľmi pomohlo,“ hovorí Kujabi.
Po príchode na Slovensko ho očarila predovšetkým krajina hôr a pokojný spôsob života miestnych obyvateľov. Zaujímavé preňho bolo aj to, že krajina nemá veľké rieky ani prístup k oceánu, čo je preňho úplne odlišné od rodnej Afriky.
Z domova mu najviac chýbajú tradičné jedlá pripravované jeho mamou a sestrami, pričom jeho obľúbenou pochúťkou zostáva jollof ryža – dlhozrnná ryža pripravená s paradajkami, rajčinovým pretlakom, olejom, cibuľou, korením, soľou a čili papričkami. Z miestnych nápojov preferuje Red Bull.
Vo svojom voľnom čase Kujabi praktizuje modlitbu, ktorá je preňho dôležitou súčasťou každodenného rytmu.
„Vždy, keď prídem domov, sa najprv pomodlím, potom sa najem a následne idem spať. Inak vždy pijem veľa vody a pozerám televíziu,“ priblížil.
Okrem toho dbá na dostatočný pitný režim a trávi čas sledovaním televízie, čo mu pomáha udržať si psychickú pohodu mimo futbalového ihriska.
Xavier Adang (Kamerun)
Xavier Adang z Kamerunu patrí medzi významné posily MŠK Žilina. Dvadsaťjedenročný stredopoliar pôsobí už niekoľko rokov striedavo v hlavnom tíme aj v rezerve. Pre mladého hráča bolo najťažšie vzdialiť sa od rodiny, tradičného jedla a pocitu domova. Postupom času si však osvojil slovenskú kuchyňu, prírodu, priateľských ľudí a najmä futbal, ktorý mu prináša radosť a pocit hrdosti.
„Nebolo to vôbec jednoduché. Nevedel som si zvyknúť na tunajšiu klímu, jazyku som nerozumel ani slovo a aj zvyky tu boli iné. Zvykol som si rýchlo, pretože ľudia sú tu veľmi priateľskí a pomohol mi aj klub, či už na štadióne, alebo mimo neho. Postupne som sa adaptoval, našiel svoj rytmus a teraz som naozaj šťastný,“ spomína.
„ Slováci sú skvelí a ich jazyk ma často rozosmeje, ale veľmi som si ho obľúbil,“ hovorí Adang.
Xavier si obľúbil jazyk Slovákov, ktorý ho často rozosmeje, a zároveň si zachováva spojenie s tradičnými pokrmami zo svojho domova, ako je Okok, Maniok či Kossam – fermentovaný nápoj z kravského mlieka, ktoré si musí dovážať zo svojho Kamerunu, keďže sa tu nedajú bežne kúpiť.
Adaptácia na život na Slovensku nebola jednoduchá, najmä v začiatkoch ho zaskočila odlišná klíma, jazyk a miestne zvyky. Pomohla mu však otvorenosť ľudí a podpora klubu, či už na štadióne alebo mimo neho. Postupne si našiel svoj rytmus a dnes je v Žiline šťastný. Zaujala ho tunajšia kultúra, pokoj, ktorý vládne v meste, miestna kuchyňa, prírodné bohatstvo a módne zvyklosti.
Vo svojom voľnom čase sa venuje obvyklým aktivitám, ktoré mu pomáhajú udržať spojenie s domovom a zároveň spoznávať Slovensko. Rád počúva hudbu, tancuje, pozerá filmy a komunikuje so svojou rodinou. Okrem toho rád varí, prechádza sa, stretáva sa s priateľmi pri káve a občas si zahrá bowling. Tiež si rád nájde chvíle na obdivovanie miestnej prírody, ktorá ho stále uchvacuje.
Elvis Mashike (Kongo)
Tridsaťjedenročný útočník Elvis Mashike z Konga sa minulého leta stal súčasťou tímu Komárna v Niké lige, no jeho skúsenosti s pôsobením v stredoeurópskom futbale sú bohaté. Do regiónu pricestoval po prvý raz pred pätnástimi rokmi a od tej doby sa naučil nielen jazyk, ale aj fungovanie miestnej spoločnosti. Pre neho bolo v začiatkoch dôležité získať praktické informácie a postupne sa integrovať do prostredia, pričom mu výrazne pomohli ľudia, ktorých stretol.
Mashike pripomína, že ak človek chce uspieť, je potrebné byť vytrvalý a trpezlivý, pretože nič neprichádza ľahko a úspechy si vyžadujú dlhodobú prácu a každodenný tréning.
Po príchode na Slovensko ho najviac prekvapila náročnosť a komplikovanosť každodenných procesov, ktoré sú odlišné od jeho očakávaní z Afriky. Mnohí ľudia si totiž myslia, že život v Európe je jednoduchý a peniaze prichádzajú ľahko, no realita je úplne iná. Mashike si rýchlo uvedomil, že ak chce niečo dosiahnuť, musí vytrvalo trénovať a systematicky budovať svoje výsledky, čo bolo dlhodobým procesom.
Aj po rokoch považuje Slovensko za svoj druhý domov, hoci rodina mu stále veľmi chýba. Každý deň udržiava kontakt s rodičmi a šiestimi súrodencami, pričom si vytvoril vlastnú „rodinu“ medzi priateľmi v krajine, ktorí ho podporujú a sú mu blízki. Okrem futbalu si cení miestnu prírodu, počasie a dostupné možnosti života. Oceňuje aj stabilitu infraštruktúry, ako je nepretržitá elektrina a internet, čo je v Kongo bežne problém.
„Každý deň telefonujem s mamou a otcom. Taktiež mám šesť súrodencov. Mám tu však veľmi blízkych ľudí, ktorí sú ako moja rodina a to je najviac. Inak je tu veľa vecí, ktoré mám rád. Príroda, počasie, možnosti. Oceňujem, že elektrina a internet tu fungujú nepretržite. V Kongu ste totiž pravidelne aj niekoľko dní bez elektriny,“ hovorí Mashike.
Mimo ihriska sa jeho život točí najmä okolo rodiny a syna. Často spoločne chodia na prechádzky, výlety, navštevujú futbalové zápasy alebo si pozerajú filmy doma. Zároveň si rád nájde čas na saunu alebo cvičenie. Adaptácia na slovenský život je preňho taká úspešná, že mu už nechýbajú tradičné jedlá z rodnej krajiny. V Európe sa dá totiž nájsť množstvo afrických obchodov, a hoci najbližší má vo Viedni, pravidelne si pripravuje domáce pokrmy ako fufu, pundu či rôzne rybie jedlá.
Molik Jesse Khan (Trinidad a Tobago)
V januári tohto roka sa AS Trenčín rozhodol posilniť svoj stred poľa a získal 21-ročného Molika Jesse Khana z Trinidadu a Tobago. Mladý reprezentant má už skúsenosti z pôsobenia v Dánsku a Spojených štátoch amerických, no život na Slovensku preňho predstavoval úplne novú kapitolu. Na začiatku mu chýbali známe chute, tradície a mnohé aspekty domova, no postupne sa naučil prispôsobovať tunajším podmienkam. Dnes už prijíma všetko, čo mu Slovensko ponúka, a občas si dokonca pripravuje vlastné jedlá z rodnej krajiny, aby si pripomenul domov.
„Všetko je tu pre mňa nové. Ak mám byť úprimný, veľa vecí z domoviny som na Slovensku nenašiel. Už som sa ale prispôsobil tunajším podmienkam a jem všetko, čo je tu k dispozícií. Občas sa snažím uvariť si doma jedlo z mojej domoviny,“ opisuje Khan.
Prvé kroky v novej krajine neboli jednoduché, najmä po emočnej stránke, no Khan si našiel spôsob, ako sa adaptovať a zvyknúť si na odlišné prostredie. Zvykol si aj na zimné obdobie, na ktoré si spomínal zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v Minnesote. Postupne si osvojil nielen miestne zvyky, ale aj ligové prostredie, a dnes si naplno užíva pôsobenie v Niké lige. Udivila ho kvalita súťaže a talent, ktorý prinášajú mladí slovenskí hráči. Podľa jeho slov sa na Slovensku hrá na najvyššej úrovni, akú zatiaľ vo svojej kariére zažil.
„Na Slovensku sa hrá na najvyššej úrovni, na akej som dosiaľ hral,“ povedal.
Vo voľnom čase Khan rád spoločne so spoluhráčmi ochutnáva miestne jedlá, objavuje reštaurácie, počúva hudbu a hrá rôzne hry. Aj on, podobne ako ostatní legionári, cíti nostalgiu za rodinou a priateľmi, pochádza totiž zo šiestich súrodencov a domov mu veľmi chýba. Snaží sa však udržiavať si jasnú myseľ a vnútorný pokoj, aby bol pripravený čeliť novým výzvam a naplno sa sústrediť na svoj športový rast.
