Raketa, ktorú Moskva predstavuje ako jeden z pilierov svojich moderných zbraňových systémov, sa po podrobnom skúmaní ukazuje v inom svetle. Ukrajinskí odborníci po analýze trosiek strely Orešnik dospeli k záveru, že za marketingovým označením „najnovší vývoj“ sa skrýva technológia, ktorej korene siahajú hlboko do sovietskej minulosti.
Impulzom pre detailný rozbor bola raketa Orešnik použitá pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro v roku 2024. Zvyšky strely sa dostali do rúk expertov, ktorí ich podrobili forenznej analýze. Výsledky naznačujú, že nasadený systém nepredstavuje zásadný technologický skok, ale skôr pokračovanie dlhodobo známej konštrukčnej línie. Informuje portál Pravda.
Andrij Kulčyckyj z Kyjevského vedecko-výskumného ústavu súdneho znalectva pre CNN uviedol, že samotné použitie rakety neodhalilo nič prelomové. „Z použitia nebolo nič také hrozné,“ konštatoval. Pri hodnotení nájdených súčiastok dodal vetu, ktorá vzbudila osobitnú pozornosť: „Tu je gyroskop z Orešnika – Jurij Gagarin letel s jedným takýmto.“
Analóg v ére digitálu
Ďalší ukrajinský expert pre CNN poukázal na to, že medzi troskami sa nachádzali „vákuové elektrónky zo sovietskej éry“. Platforma United24 Media tieto zistenia rozšírila s tým, že inerciálny navigačný systém rakety je založený na „analógovom gyroskope“.
Podľa rovnakého zdroja riadiace dosky z trosiek „naznačujú prítomnosť sklenených elektrónok – pravdepodobne krytrónov alebo vysokofrekvenčných rezonátorov“. Z toho odborníci vyvodzujú, že architektúra systému „nie je plne digitálna“. V kontexte súčasného vývoja raketových technológií ide o výrazný kontrast k trendu miniaturizácie a digitalizácie.
Stopy výroby a návrat do minulosti
Zaujímavé detaily priniesli aj výrobné označenia jednotlivých komponentov. Niektoré z nich niesli dátumy z roku 2018, čo podľa expertov „naznačuje, že pravdepodobne boli určené pre staršie projekty“. Aj tento fakt podporuje tvrdenie, že Orešnik nie je čisto novým systémom vyvíjaným od nuly.
Skoršia analýza United24 Media, ktorá citovala inžiniera Oleksandra Kočetkova, posúva pôvod rakety ešte ďalej. Podľa neho sa Orešnik „sa dá spätne vysledovať k sovietskej konštrukcii vyvinutej v Dnipre“.
Dlhý rodokmeň jednej rakety
Kočetkov, bývalý pracovník dizajnérskeho ústavu v Dnipre, tvrdí, že Orešnik je odvodenou verziou medzikontinentálnej balistickej rakety Universal, známej aj ako RS-26 Rubež. Táto raketa bola pôvodne vyvinutá v sovietskej ére a neskôr adaptovaná pre nové podmienky.
Podľa tejto koncepcie vedie technologická línia od rakety Universal cez Topol-M, následne Jars až po Orešnik. Posledný menovaný systém je podľa odborníka „skrátenou verziou Jarsu s modifikovaným počtom stupňov a hlavíc“. Výsledkom je zbraň, ktorá si zachováva základné črty starších riešení, hoci je prezentovaná ako nový produkt.
Kedr, Orešnik a zmätok v názvoch
Otázniky nad skutočnou povahou systému sa objavili už po jeho prvom použití. Vtedajší šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov po útoku na Dnipro v novembri 2024 vyhlásil, že Orešnik je „len šifra“ a skutočný názov systému je Kedr.
Jeho zástupca Vadym Skibyckyj neskôr spresnil, že Rusko v rokoch 2018 – 2019 spustilo nový výskumno-vývojový projekt s názvom „Kedr RV“. Cieľom malo byť nahradenie systému RS-24 Jars, rakety „ktorá bola v službe v Sovietskom zväze a dnes je opäť v bojovej pohotovosti v Rusku“.
Podľa Skibyckého bol Kedr vyvíjaný na základe projektu Rubež, no „Rusom sa niečo nepodarilo a v roku 2017 na ňom prestali pracovať“. Následne mal vzniknúť nový projekt, ktorý Moskva označila názvom Orešnik.
Orešnik v aktuálnych bojoch
Diskusia o technologickej úrovni rakety prebieha na pozadí jej reálneho nasadzovania. V noci z 8. na 9. januára podnikli ruské sily rozsiahly útok na Ukrajinu, pri ktorom použili 278 vzdušných prostriedkov. Podľa ukrajinského letectva išlo o 36 rakiet a 242 dronov rôznych typov.
Súčasťou útoku bola aj jedna balistická raketa stredného doletu Orešnik. Tá bola odpálená z testovacieho polygónu Kapustin Jar v ruskej Astrachanskej oblasti. Aj tento incident potvrdzuje, že systém, ktorého technologický pôvod odborníci spochybňujú, zostáva aktívnou súčasťou ruského arzenálu.
