Po úvodnej vlne personálnych zmien sa Ministerstvo kultúry pustilo do rozsiahlej „konsolidácie“, ktorá sa dotkla prakticky všetkých oblastí kultúrneho života. Výnimkou neostala ani tradičná ľudová kultúra, ktorú si vedenie rezortu od začiatku deklarovalo ako jednu zo svojich priorít.
Keď sa Martina Šimkovičová ako nominantka SNS ujala funkcie ministerky, verejne avizovala dôraz na kultúru vychádzajúcu zo slovenských tradícií a národných koreňov. Po viac než dvoch rokoch jej pôsobenia sa však situácia vyvinula opačným smerom. Proti krokom ministerstva sa postavili aj folkloristi a ľudia aktívne pôsobiaci v oblasti tradičnej kultúry, ktorí sa pridali k občianskej iniciatíve Otvorená Kultúra! a svoj nesúhlas vyjadrili aj na folklórnom festivale vo Východnej, pripomenuli Aktuality.
Zatiaľ čo ministerka sa na podujatí stretla s nesúhlasnými reakciami publika, výraznú podporu zožala folkloristka Lucia Nogová, ktorá v blízkosti ministerskej delegácie interpretovala pieseň s jasným symbolickým odkazom. Upravená verzia tejto piesne sa následne stala jedným zo symbolov protestov kultúrnej obce, pričom nový text upozorňoval na rozmanitosť krajiny, rovnosť jej obyvateľov a odmietanie ideologického zužovania kultúrnej identity.
Zdroj: Facebook/Denník N
Folklór varuje pred zásahmi rezortu
Napriek opakovaným vyhláseniam ministerky o ochrane kultúry slovenského ľudu zaznievali z prostredia folkloristov čoraz vážnejšie obavy. Platforma Folklór na podporu umenia v stanovisku z mája 2025 upozornila, že namiesto skvalitňovania činnosti s podporou štátu sú aktéri nútení brániť základné hodnoty pred samotným ministerstvom.
Dvojica Martina Šimkovičová a Lukáš Machala pokračovala v presadzovaní svojej vízie, založenej najmä na zdôrazňovaní pojmov slovenské, národné a tradičné. Výsledkom však boli aj kroky, ktoré vyvolali pochybnosti o racionalite rozhodovania. Kritiku vzbudil napríklad návrh na inštaláciu turniketov pri vstupe do obce Čičmany, ktorá zápasí s nedostatkom financií na základné fungovanie.
Zatiaľ čo na údržbu pamiatkovo chránenej lokality chýbali prostriedky a rezort hľadal riešenia v peňaženkách občanov, objavili sa plány na nové finančne náročné projekty. Jedným z nich je Múzeum národného obrodenia, ktoré má podľa dostupných údajov stáť daňových poplatníkov viac než 14 miliónov eur. Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová v apríli 2025 upozornila, že rezort si už objednal služby od súkromných spoločností v hodnote 170 tisíc eur, a to napriek tomu, že samotné múzeum zatiaľ neexistuje.
Spory okolo galérií a výstav
Ambíciou vedenia ministerstva bolo zasiahnuť aj do fungovania Slovenskej národnej galérie. Generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala ju verejne spochybnil, keď naznačil, že nespĺňa atribúty národnej inštitúcie.
Plánovaná výstava s názvom Paralelný svet slovenského umenia mala prezentovať tvorbu prevažne lojálnych autorov, napokon sa však neuskutočnila. Medzitým uznávaní slovenskí umelci vystavovali v zahraničí a niektoré inštitúcie začali sťahovať svoje diela z výpožičiek pre obavy o ich bezpečnosť. Pozornosť vzbudil aj neštandardný presun busty zo Spišského múzea v Levoči bez riadnej zmluvy a poistenia.
Fondy, dotácie a selektívna podpora
Strana SNS vstúpila do roku 2025 s bilbordovou kampaňou o zastavení podpory LGBTI projektov. Ministerka už skôr deklarovala, že rezort plánuje šetriť aj v oblasti Pride podujatí a vzdelávacích aktivít. Tento postoj sa následne premietol do fungovania Fondu na podporu umenia, kde majú väčšinu nominanti ministerstva.
Fond sa po legislatívnej zmene stal poradným orgánom bez záväzného hlasu a v roku 2025 zasahovala jeho rada do hodnotení desiatok projektov. Napríklad festival Drama Queer nedostal podporu napriek kladnému stanovisku odbornej komisie a uskutočnil sa len vďaka verejnej zbierke. Podobne bol bez štátnej podpory aj Filmový festival inakosti.
Paradoxne sa oneskorili aj dotácie pre tradičnú kultúru a folklorizmus, hoci práve tieto oblasti mali byť prioritou rezortu. Ohrozené boli viaceré regionálne festivaly, zatiaľ čo financie získali inštitúcie blízke vládnym kruhom. Medzi nimi Literárny týždenník či Matica slovenská. Kritiku vyvolali aj dotácie pre projekty, ktoré odborné komisie pôvodne neodporučili.
Prepúšťanie a personálne zásahy
Druhý rok pôsobenia ministerky sa niesol v znamení hromadných odchodov zamestnancov a prvých žalôb voči rezortu. Plánovaná desaťpercentná konsolidácia by podľa odhadov znamenala desiatky výpovedí v kľúčových inštitúciách, čo by mohlo vážne ohroziť ich fungovanie. Generálny tajomník Machala si od inštitúcií vyžiadal menné zoznamy zamestnancov a v Štátnej opere v Banskej Bystrici skončila na jeho podnet dlhoročná dramaturgička Alžbeta Lukáčová, známa aj svojím občianskym postojom proti politickému zneužívaniu folklóru.
Naopak, viaceré lojálne osoby sa dostali na významné pozície. Príkladom je Andrea Predajňová, ktorá sa z postu riaditeľky múzea Betliar presunula na čelo Slovenského národného múzea. V Martine zas poverená riaditeľka SNM rozhodla o prepúšťaní kurátorov, pričom deväť zamestnancov dostalo výpoveď elektronicky počas víkendu.
Slovenská národná galéria a verejnoprávne médiá
V SNG došlo k výmene vedenia a k výrazným personálnym odchodom. Viacerí umelci odmietli v galérii vystavovať a vznikli iniciatívy ako Slobodná národná galéria. Objavili sa aj prípady odstránenia diel bez súhlasu autorov či kurátorov, čo vyvolalo medzinárodnú kritiku.
Rok 2025 priniesol nové vedenie aj do Slovenskej televízie a rozhlasu. Riaditeľkou sa stala Martina Flašíková, ktorá deklarovala snahu o väčšiu názorovú pestrosť. Transparency International Slovensko však upozornila na výraznú prevahu koaličných hlasov v spravodajstve. Analýza ukázala, že väčšina reportáží dávala priestor výlučne vládnym politikom. Vedenie STVR tieto zistenia spochybnilo. Z obrazovky zároveň zmizli viaceré relácie a dočasne bola pozastavená aj investigatívna publicistika. Niektoré reportáže boli stiahnuté krátko pred plánovaným vysielaním.
Slovenská kultúra v minulosti prežila viaceré politické zásahy a personálne výmeny. Otázkou zostáva, ako sa vyrovná s aktuálnym obdobím. Isté je, že bez dôvery odbornej verejnosti a podpory spoločnosti bude ďalšie smerovanie kultúrnej politiky čoraz problematickejšie.
