Počet cudzincov žijúcich dlhodobo v Česku neustále rastie. Na konci minulého roka úrady evidovali 1 094 090 cudzincov, čo predstavuje desatinu celkovej populácie. V porovnaní s koncom roka 2023 sa ich počet zvýšil o 28 350, čo je nárast o 2,7 percenta. Medzi cudzincami dominujú Ukrajinci, ktorých je 589 456. Nasledujú Slováci (121 472) a Vietnamci (69 015).
Medzi regióny s najvyššou koncentráciou cudzincov v Česku tradične patrí Praha, kde žila takmer tretina všetkých legálne pobývajúcich cudzincov v krajine. Na druhom mieste je Středočeský kraj, kde cudzinci tvoria 14,2 % z celkového počtu. V roku 2024 malo v Česku prechodný pobyt 332 994 ľudí, pričom 372 217 cudzincov žilo v krajine trvalo. Informuje idnes.cz.
Počet cudzincov v Česku prekročil hranicu jedného milióna po prvýkrát v roku 2022, a to najmä vďaka dočasnej ochrane, ktorú ministerstvo udeľuje ľuďom, ktorí ušli pred ruskou agresiou na Ukrajine. K 31. decembru 2024 bolo v Česku 388 879 držiteľov dočasnej ochrany, čo je o približne 14 000 viac ako na konci roka 2023.
Od začiatku vojny na Ukrajine vydalo Česko dočasnú ochranu celkovo 659 970 ľuďom. Krajina je dlhodobo najväčším prijímateľom ukrajinských utečencov v rámci EÚ, pričom v decembri 2024 pripadalo v Česku 36 utečencov na každých tisíc obyvateľov.
Najviac zadržaných bolo zo Sýrie
V roku 2024 bolo počas tranzitu cez Česko zadržaných 420 nelegálnych migrantov, čo je o 90 % menej ako v predchádzajúcom roku. Najviac zadržaných bolo zo Sýrie, nasledovali občania Turecka, Ruska, Afghánistanu, Etiópie a Mongolska. Väčšina migrantov prišla letecky, najmä z Grécka, a neregulérnymi dokladmi. Z Česka sa migranti najčastejšie snažili dostať do Nemecka, menej často do Holandska a Francúzska.
V oblasti žiadostí o medzinárodnú ochranu v roku 2024 úrady obdržali 1 363 žiadostí. Najviac ich podali občania Uzbekistanu (224), následovali Ukrajinci (205), Vietnamci (186), Turci (99) a Rusi (91).
V rámci programu dobrovoľného návratu sa vrátilo do krajiny pôvodu 748 ľudí. Z Česka bolo v roku 2024 deportovaných 201 ľudí, pričom najčastejšie putovali na Slovensko, do Rumunska a na Ukrajinu.
