Španielsko sa pridalo k Slovinsku a vyhlásilo úplné zbrojné embargo voči Izraelu. Tento krok je politickým signálom odsúdenia vojny v Gaze, no zároveň prináša nemalé komplikácie pre vlastné ozbrojené sily. Zrušenie kontraktov v hodnote viac než 1,2 miliardy eur oslabuje výzbroj armády, predlžuje dodávky a otvára otázku, či Európa dokáže nahradiť izraelské vojenské technológie.
Madrid koncom septembra podľa Euronews definitívne oznámil, že stopne všetky zbrojné transakcie s Izraelom. Ide o záväzok, ktorý vláda sľubovala už dlhšie, no teraz sa stal realitou. Najväčšie zásahy pocíti španielska armáda a bezpečnostné zložky – dodávky munície, protitankových rakiet Spike, raketometov Silam, tankových rádií či prenosových systémov sa rušia.
Hodnota zrušených kontraktov dosahuje približne 1,2 miliardy eur. Samotný raketometný kontrakt bol ocenený na 700 miliónov eur, zmluva na protitankové rakety na 287 miliónov. To všetko znamená, že policajné zložky nedostanú očakávanú muníciu a tréning pilotov sa oddiali.
Trh pod tlakom a problém so záskokom
Podľa Felixa Arteagu z madridského think-tanku Real Instituto Elcano sa najväčšie škody netýkajú exportu do Izraela, ale práve španielskeho priemyslu, ktorý mal s Izraelom spoločné kontrakty. „Trh je preplnený zákazkami a každý nový kontrakt znamená oneskorenie, vyššie náklady a technológie od iných dodávateľov často nedosahujú kvalitu izraelských,“ upozorňuje.
Rýchla náhrada izraelských dodávateľov preto nemusí byť možná. Obranný priemysel na globálnej úrovni čelí výrazným kapacitným obmedzeniam, čo Španielsku situáciu ešte komplikuje.
Nie všetci analytici však zdieľajú pesimizmus. Christophe Wasinski z Université Libre de Bruxelles tvrdí, že globálne existuje množstvo producentov a Španielsko či iné štáty si dokážu nájsť alternatívnych partnerov.
Upozorňuje však, že hľadanie náhrady znamená nevyhnutne kompromisy – či už v rýchlosti dodávok, alebo v kvalite.
Politický signál a výnimočné rozhodnutie
Rozhodnutie Španielska a Slovinska je v rámci Európskej únie unikátne.
Premiér Pedro Sánchez jasne vyhlásil, že ide o reakciu na vojnu v Gaze a spôsob, ako vyslať politický signál proti „genocíde“. Ostatné európske metropoly – Rím, Brusel či Amsterdam – sa odhodlali len k obmedzeným exportom, nie k úplnému embargu.
Európa pritom predstavuje pre izraelský zbrojný priemysel kľúčový trh. V roku 2024 dosiahli izraelské zbrojné exporty približne 14 miliárd dolárov, z čoho polovicu tvorili dodávky do európskych krajín. Patrili medzi ne napríklad Rumunsko, Nemecko, Dánsko či Estónsko, ktoré nakupovali široké spektrum – od protileteckých a protitankových rakiet cez drony, muníciu až po elektronické systémy.
Izrael však svoje technológie nepredáva vždy priamo. Často zakladá v Európe pobočky a dcérske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výrobe alebo vývoji nových systémov v spolupráci s domácim priemyslom. Presne to bol aj prípad niektorých kontraktov v Španielsku, kde firmy vytvárali spoločné technologické projekty.
Budúcnosť embarga a otázniky do budúcna
Otázne zostáva, či sa k Španielsku a Slovinsku pridajú ďalšie členské štáty EÚ. Embargo síce predstavuje silné politické gesto, no zároveň nesie so sebou praktické riziká: oslabenie ozbrojených síl, finančné straty a neistotu pri zabezpečení náhradných dodávok.
Odborníci sa zhodujú, že izraelská vojenská technológia má v Európe špecifické postavenie pre svoju kvalitu a dostupnosť. Embargo preto nielenže oslabuje bilaterálne vzťahy, ale zároveň otvára širšiu debatu: dokáže sa Európa v oblasti zbrojenia úplne odpútať od izraelských dodávok?
